Dojmy z hrania hier na decembrovej hernej akcii POPPLEG v Poprade, kde sme privítali staronového spoluhráča Mojmíra/Dema, aby jeho kromaňonskí lovci pomohli pravekým koňom dospieť do štádia pokojnej pastvy aj s kópiou lovca pri hlave. A vďaka Jožkovi sme objavili Klask!
MATÚŠOV REPORT & PALIHO REPORT
PIATOK
Shadows of BrimstoneMatúš: Začali sme v trojici s touto epickou ameritrashovou ozrutou. Prešovčania sme sa dohodli, že skúsime hru rozbehať nanovo ako kampaňové hranie, takže sme si zvolili postavy (Jozef – kazateľ, Jany – pištoľník, Matúš – samuraj), ktoré si budeme skrz misie piplať a uvidíme, kam to až dotiahneme. Prvá hra dopadla relatívne úspešne a trochu nečakane. Mali sme nájsť uneseného syna farmára, lenže počas preskúmavania starej bane sme narazili na jeho opustenú mŕtvolu (event karta) a na záverečný boj s príšerkou, ktorá ho uniesla, ani nedošlo. Takže sme sa vrátili do mesta, mission accomplished, najaktívnejší v zabíjaní nepriateľov – rýchly pištoľník Jany – už aj poleveloval, ostatní sme nakúpili potrebnú výbavu na ďalší quest. Ja som si kúpil takú truhlicu na dark stones, aby som ich mohol nosiť so sebou veľa a bez ujmy – stanovil som si cieľ, že si ich nazbieram dostatok na to, aby som si u kováča vylepšil svoju katanu.
Pax Porfiriana
Pali: Demov prvý Pax a kým dostával do krvi mechaniky hry, Bernardo Reyes liezol Porfíriovi do zadku. Ekonomická depresia neprišlam, ale čo to sme povydierali, niečo znárodnili a využili aj nejaký ten “strife”. Martin zbieral na ruke všetko červené od boľševických plátkov až po presvedčených spisovateľov, ale môj hacendado sa vyhlásil za následníka Porfíria Díaza (vyhrával som na body vernosti), na čo ma ešte stihol Demo svojím priznaním farby stopnúť, ale o kolo nato sa už Bernardo Reyes stal novým panovníkom Mexika a Martinovým komunistom na “ruke” to natrel :). Demo videl takých 80% z krásy tejto hry a verím, že si to sním ešte niekedy zahráme.
AuZtralia
Matúš: Večer dorazil popradský Dávid, tak sme v rovnakej zostave zahrali kooperatívny variant. Bola to moja prvá hra vo štvorici a bol som až prekvapený, ako sme všetkých nepriateľov vrátane samotného Cthulhua rozobrali. Hru sme teda vyhrali, najviac bodov nahral práve Dávid. Jany ako prvý splnil svoj tajný cieľ držať sektory s oboma typmi červých dier, no následne sa hlasovaním v politickej fáze stal cieľ verejným a na opačnej strane mapy som ho splnil ja. Cieľ si chcel ale splniť každý a asi tu začali prvé tlaky (ak nerátame Mecatol v strede). Dokonca prišiel zákon, ktorý všetky červie diery prepojil a tak sa vzdialenosti na mape stali ešte menšími. Jany sa dostal pod tlak oboch Dávidov, kým mňa zatiaľ ignorovali. Popradský Dávid ma síce vyhnal z dvoch sektorov, ale to by som nazval skôr kontrolovaným ústupom. Ciele sa mi podarilo zaskórovať, takže mi tie sektory už boli ukradnuté, ja som medzičasom obsadil Mecatol Rex a začal zbierať body na jeho držaní. Jany v nezávideniahodnej situácii kľučkoval pomedzi dvoch nepriateľov, najmä prešovský Dávid ho v niektorých miestach dosť zatlačil. Mal som pocit, že ide po obsadení červích dier a kým z jednej Janyho vyhnal, druhá – moja – bola zrejme na rade. Využil som ale, že sa Dávid expanziou na Janyho príliš roztiahol po mape a zmenšil tak svoju vojenskú silu v jednotlivých sektoroch a tak som v jednom kole jednak diplomaticky ochránil jednu červiu dieru a cez ňu sa vybral priamo do Dávidovho sektora, zničil vojsko v sektore a ešte obsadil jeden ďalší, čím som mu znemožnil splniť cieľ.
Neanderthal
Pali: Po dlhšej odmlke sme opäť dali Eklundovu klasiku Neanderthal. Pre Dema to bola druhá hra a v tej prvej videl ako sa 8 lovci môjho kmeňa už nevrátili z jaskyne vegetariánskeho medveďa a posledný a osamotený člen – strážca ohňa následne umrzol pri snehovej búrke. Túto hru si budeme pamätať pre dve veci. Prvou je neuveriteľné babráctvo Demových kromaňoncov pri love koňa 🙂 – postupne šiesti až desiati lovci nedokázali asi 5. generácií uloviť jediného koňa. Robili sme si srandu, že 5. generácia koní pri pohľade na rozbehnutých lovcoch s kópiami ani necukla hrivou a spokojne sa ďalej pásli, lebo bolo skoro isté, že ostanú nažive :D. A druhé babráctvo boli márne pokusy o prietrtky mojich neandertálcov u mnohých Martinových archaických dcér, kde cca každého druhého zabili miestni samci ešte než otvoril hubu a za celú hru teple lona spočinuli asi len dvaja. Ale nasmiali sme sa dobre a Martin nahral za párových archaikov svoje najvyššie skóre :).
Heat: Pedal to the Metal
Matúš: Keď vám na cieľovej rovinke zdochne motor, veľa vody nenamútite. S prehľadom vyhral Mojmír.
Pali: Ale tie Matúšove “good moves” z prvého Heatu sme si stihli pripomenúť :D.
Catch the Moon
Pali: Legendárna popolnočná zatváračka pred spaním, po ktorej budete spať sladko aj keď robíte shameful support :).
SOBOTA
Legendary Encounters: An Alien DBGMatúš: Druhý deň hrania sme v zostave Martin, Jozef a ja začali trochu kostrbato s touto tematickou kartovkou. Naposledy som hru hral pred 2 rokmi, tak mi kus trvalo, kým som urobil setup a popritom som urobil takú sprostosť, že som do balíčka hrdinov namiešal len troch namiesto štyroch. Aj to sa určite podpísalo pod dve prehry. Je to škoda, lebo hra je to dobrá a pokazil som nám kus zážitok z nej.
Detektiv: Město andělů (a jebnutého pif-paf buřta)
Pali: Jany nás tentokrát prehovoril na túto, nami takmer nepovšimnutú detektívnu hru. Oproti iných detektívkam je iná v tom, že jeden z hráčov (bábkar) pozná prípad, kým ostatní hráči ho v roli detektívov riešia každý na vlastnú päsť (nie kooperatívne) a bábkar sa snaží, aby ho nevyriešili včas alebo správe, pričom i môže miasť ale mechanika s pákami mu tie možnosti obmedzuje a zároveň dáva detektívom občas šancu si potvrdiť správnosť odpovedí. Zápletka bola taká, že na pláži sa našla mŕtva žena. Nebudem písať detaily, aby som neskazil prípad neznalým, ale postupne sme vypoúvali postavy a každý z detektívov (ja a Demo) sme sa dozvedali iné informácie, prípadne tie isté ale v inom poradí, čo nás viedlo aj k iným predbežným zisteniam. Čo si ale budeme pamätať je moja neúnavná snaha vypočúvať negramotného, od horčice zajebaného pažravca so slovnou zásobou 3-ročného agresívneho decka, od ktorého som sa síce niečo dozvedel, ale ani za svet som nvedel, čo z toho môže byť pravda. Vyzeralo to nejak takto:
- Prefíkaný detektív: “Kde si bol v deň vraždy tej dievčiny, ktorú našli pri móle?”
- Pažravý kkt: “Ona hezká, ale já rád pif-paf!”
- Prefíkaný detektív: (Čo sa, kkt, priznáva k vražde hneď?) To je tvoj pif-paf?
- Pažravý kkt: “Déčko dal lesklý pif-paf. Já rád dělat pif-paf. Pif-paf!!!”
- Prefíkaný detektív: (To fakt takto sa budeme baviť?) Ty si robil pif-paf na móle?
- Pažravý kkt: Já hladný!
- Prefíkaný detektív: (Ó, dpč, to bude jazda!) Veď si teraz dojedol, dpč!…
Tesne pred koncom sme nakoniec prípad obaja vyriešili správne, hoci predbežne mal Demo viac správnych indícií ako ja a podľa časového tie breakera som akože vyhral. Stále však mám pocit, akoby mi typ detektívky, kde mám príliš veľa ciest kam sa pustiť, nejak nešiel dobre v hlave riešiť. Samozrejme to bol len prvý prípad a asi by som si ešte chcel aspoň jeden vyskúšať riešiť, kým sa rozhodnem, či sa mi to páči tak, že chcem hrať viac alebo je to nad moje a sily a idem čakať na rozšírenie k detskej detektívke Zvířatká pana Holmese, ktorá je pre mňa tak akurát :D.
Księga Smoków
Matúš: Poobede sa nám trochu rozpadla zostava, popradčania plánovali prísť až večer, Jozefovi nebolo práve najlepšie a musel oddýchnuť, tak sme ostali v trojici Jany, Martin a ja. Takže som vytiahol tento filler, v ktorom pomocou kociek získavate karty drakov, a teda body. Hru vyhral Martin.
Banish the Snakes: A Game of St. Patrick in Ireland
Matúš: Jozef nechodil a ani nikto ďalší, tak sme sa zahrali na svätých, ktorí pokresťančujú pohanské Írsko. Išlo to celkom fajn, chvíľu robil problémy jeden druid na juhu ostrova, ale nakoniec sme mu zbúrali dolmény a zdissovali v rap battle, tak sa pobral kamsi do lesov. Hru sme mali dlhú dobu relatívne pod kontrolou, ale ku koncu sa to začalo množiť nepokojmi a pohanskými raidmi z Britských ostrovov, takže napriek tomu, že sme behali z jedného konca ostrova na druhý a konvertovali, čo to dalo, nedarilo sa nám na pravú vieru obrátiť všetok ľud. Hra skončila a po zrátaní bodov sme to dali aspoň na čiastočné víťazstvo, len 1,5 bodu od úplného.
Jagged Alliance: The Board Game
Matúš: Toto bol propri Shadows of Brimstone must play POPPLEGu. S Janym hráme kampaň už od augusta 2021, ide to pomaly, lebo nie je vždy príležitosť. Čakali nás dve misie, z ktorých sme si vybrali oslobodenie San Mony, centra hazardu a nelegálnych biznisov na ostrove. Hlavný cieľ bol teda oslobodenie mesta, vedľajší sprevádzanie konvoja na určené miesto. Popri tom sa nám nazbierali 3 vedľajšie misie, z ktorých 2 nám vedeli do budúcna zavariť. V jednej bolo potrebné vyradiť SAM zariadenia a v druhom oslobodiť ženy, ktoré nútili na prostitúciu. Tak sme sa rozhodli, že prioritou je hlavný cieľ a dve spomenuté misie. Hra prebehla vcelku v pohode. Boli chvíle, kedy mali naši žoldáci namále, ale oproti iným hrám sme počas hrania viac využívali jednorazové predmety, reku nebudeme ich žgrlošiť a dosť to pomohlo. Vytýčené ciele tohto questu sme splnili, na konvoj a severnú časť mapy sme sa ale vykašľali. Do ďalšej hry sme teraz celkom nachystaní, pôjde do tuhého. Len som zvedavý, kedy na to dôjde.
KLASK
Matúš: Kým sme čakali na ľudí a robili regroup, skúsil som si túto pinkačku a la air hockey a bola to dobrá zábavka. S magnetom ovládaným „panáčikom“ sa snažíte trafiť loptu do súperovej „bránky“ a zároveň nechcete, aby na vášho panáčika naskákali 2 z 3 voľne postavených magnetov. Hral som s Janym na 2 víťazné sety a síce som prehral, bavilo ma to neskutočne. Hádam si na najbližšom POPPLEGu naozaj strihneme miniturnaj. (Poznámka: Musíme vymyslieť aj ceny pre víťazov, nech je sranda!)
Pali: Jo – je to skvelé na prepnutie hlavy z dumania na pohyb a človek sa pri tom aj zasmeje. Hneď v nedeľu ráno mi Demo poslal odkaz na fejkový Klask z Kauflandu, lebo originál bol nedostupný, tak máme doma Flask (Fake Klask).
Nexus Ops
Pali: Bol som rád, že sa mi túto jednoduchú sci-fi rubačku podarilo s Demom a Martinom zahrať. Nie je to nič extra objavné, ale rýchly a fungujúci area-control so skrytými misiami, kedy nerozhoduje len aktuálna sila na mape, ale body za splnené misie. Začiatok bol taký pomalý, ale potom sa preteky na 10 bodov slušne rozbehli a márovali sme sa jedna radosť. Nakoniec sa mi podarilo v mojom ťahu zaskórovať 3 body a vyhral som pred Martin s 9 a Demom so 6 bodmi.
Papírové moře
Pali: Milá malá kartová hra o zbieraní setov a bodov s krásnym grafickým prevedením. Chvíľu som dumal, či to doma nevymením za Red7, ale ešte som sa nerozhodol.
NEDEĽA
Shadows of BrimstoneMatúš: Došlo na druhú hru. Cieľ bol jasný, preskúmať nejakú starú baňu a nájsť v nej night terrora a vysporiadať sa s ním. Našli sme ho hneď v prvej miestnosti. Keď nám Jozef prezradil jeho štatistiky, dokonca nejakej silnejšej verzie, tak som si fakt hovoril, že WTF, ako môžeme toto vyhrať. Môj samuraj ešte ani nedokázal nahromadiť dostatočný počet fury žetónov, aby bol platnejší v boji, tak som mal fakt strach, že nás terror rozoberie. No nič, išlo sa na to, a rýchly Jany to opäť stiahol celé na seba. Nahádzal zopár šestiek, síce po prvom útoku terrora zomrel, ale vďaka žetónu revive, ktorý máme, sa vrátil späť a terrora dorazil. Až som nechápal, ako rýchlo to celé zbehlo. Povedali sme si, že teda dáme ešte jednu misiu, lebo tu naozaj po polhodinke hrania bolo po všetkom. Najviac ma štvalo, že som nenazbieral dokopy žiadne XP na levelovanie. Strihli sme rýchlu návštevu malého mestečka, kde som sa ja ani neobťažoval robiť nákupy. Matne si len spomínam, ako Jozef na moje rumázganie o XP, hovoril, že nič sa neboj, počas encounterov cestou do mesta nejaké nazbieraš a naozaj, počas encounteru som prišiel o 50 XP. Ďalší quest som vybral ja, išlo sa do bane nájsť ukryté dark stones. Oproti predchádzajúcej misii sa táto strašne vliekla, nachádzali sme samé chodby ale žiadne miestnosti. Aspoň sme pritom čo-to pobili a ja som získal 2. level a vylepšil si útok katanou. Keď sme konečne narazili na poklad, čakali nás tam nejakí jašterí ľudia na čele so šamanom, pričom za dlhé blukanie jaskyňou sa nahromadilo kopec zlých kariet, ktoré nám sťažovali boj. Aj keď na prvý pohľad to vyzeralo zvládnuteľne, Jany už nehádzal také epické hody ako proti terrorovi a mne to tiež išlo nic-moc, napriek tomu, že som pri útoku katanou dával d8 damage. Prvý padol Jany. Ešte sme ho vrátili do hry s revive žetónom ale v ďalšom kole padol opäť a medzitým sa jašteráci poliečili. Druhýkrát sa Jany vrátil vďaka prsteňu, ktorý našiel pár kôl dozadu, tentokrát už ale ako undead. Takže máme v tlupe regulérneho nemŕtveho pištoľníka! Kuul. Ale padol aj potom. Šaman sa zameral na mňa. Ja som to v mojom samurajskom brnení dokázal ustáť dlhšie, ale medzitým zomrel aj kazateľ. Ako samurajovi, mi môj bušidó kód nedovolil zutekať z boja, tak som tam dobojoval do konca, ktorý prišiel veľmi rýchlo. No nevadí, nedá sa všetko vyhrať.
Ak by som to tak po troch intenzívnych hrách chcel zhrnúť, tak vidím tam pozitíva aj negatíva. Blúdenie jaskyňami a rúbanie nepriateľov s malými záchvevmi príbehu, ktorý je budovaný najmä skrz tabuľky v meste a encounter karty v jaskyni je super a poskytuje asi maximum, čo takýto v podstate random ameritrash vie. V tomto mi to silno pripomína hit mojich posledných mesiacov – Five Klicks from the Zone, kde si tiež príbeh tvorím len skrz hody v tabuľkách a pritom to úplne stačí.
Ak by som tomu mal vytknúť nejaké negatíva, tak hra mi zároveň silno pripomína moje začiatky s Dračákom. Ten bol len o blúdení jaskyňami a zabíjaní, kde logicky excelovali rýchli bojovníci s útočnou silou, ktorí tak odskočili od zvyšku tlupy dokonca o niekoľko levelov, pričom na konci bol čarodejník. Podobnosť s SoB – Jany-ja-Jozef – čisto náhodná? 😀 Poučený v Dračáku som ako PJ začal rozdávať XP aj za nebojové aktivity – tuto to asi takto úplne nefunguje. Možno sa to ale ešte nejako zrovná, po poslednom neúspechu dokonca kazateľ zomrel nenávratne a pištoľník aj samuraj si nesú fyzické traumy, ktoré zase kus obmedzia ich hranie. Každopádne sa teším na ďalšie misie a som zvedavý, akú postavu si vezme Jozef a vlastne aj prešovský Dávid, ak sa pridá.
Hnefatafl
Pali: S Demom sme si strihli moju prvú hru Hnefatafl-u a.k.a. vikinské šachy (nie, tiež nechápem, prečo sa v slove vikingské nepíše “g”). Na štvorcovej ploche sa tmaví vojaci snažia obkľúčiť bieleho kráľa, ktorý sa zase snaží dostať na jedno zo 4 polí na okrajoch hernej plochy. Všetky figúrky, mimochodom v krásnom prevedení, sa hýbu ako veže v šachu, vyhadzujú sa pri obkľúčení z dvoch protiľahlých políčok a je to geniálne jednoduché a jednoducho geniálne. Mne sa podarilo s bielym kráľom ufrngnúť, čo je vlastne ľahšie ako ho s tmavými figúrkami obkľúčiť. Hocikedy zahrám znova :).
Sanctum
Matúš: Túto hru som chcel vyskúšať už dlhšie. Pali na ňu dokonca vymyslel koop final fight, čo sa k deskovej verzii Diabla dokonale hodí, takže sme si hru strihli vo dvojici ako prvú v nedeľné ráno. Hral som za lovkyňu, Pali za tanečnicu (čarodejnicu), no už po prvých dvoch bojoch naše postavy zďaleka nepripomínali svoje pôvodné povolania. Ja som behal so sekerou a kopijou, Pali zakutý v pancieri, ale to je vlastne jedno, ten diablo feeling tam bol – z každej príšerky vypadávali kusy výzbroje a my sme mohli dumať, čím sa vystrojiť, aký skill vylevelovať. Zároveň to bolo celkom svižné až sme sa ocitli pred Diablom. Tu už išlo do tuhého, lebo sme museli zvládnuť celý boj, liečiť sa nedalo a tak nám ostávalo len to nejako vykombiť a prežiť čo najdlhšie. Nakoniec sa nám Diabla udolať podarilo aj vďaka Paliho epickej zbroji a zopár slušným hodom kociek na oboch stranách. Výborná hra, bavil som sa celý čas. (Pozn.: Oficiálne sa tá potvora nevolá Diablo, ale kto by ju volal inak.)
Pali: S Matúšom sme Sanctum chceli spolu zahrať už dávnejšie a teraz sa podarilo a dokonca sme opäť otestovali náš houserule pre záverečný súboj v hre vo dvojici, ktorý sme s Demom na jeseň 2023 pekne tematicky prekopali na kooperatívny – z kariet sme vyskladali akoby telo démona v 4 úrovniach, ktoré musíme postupne porážať, pričom zranenia môžeme vykrývať spolu (viac o hre som písal v tomto článku). Hra nie je pravidlovo náročná a po chvíľke sme už kántrili potvory a zbierali vybavenie. Výhodou záverečného kooperatívneho súboja je to, že nevadí ak jeden bude viac zameraný na útok a druhý hráč na obranu, takže sa nám aj voľnejšie budovalo vybavenie a schopnosti. Nakoniec sme Diabla porazili ale bolo to tesné a hru si teda nechávam v zbierke :).
Long shot: The Dice Game
Matúš: Záver POPPLEGu bol v znamení vyškrtávačky. Veľmi sa mi do toho nechcelo, ale zase sa mi nechcelo ani len tak sedieť a čakať, tak som pristúpil na túto dostihovú roll&write. Hrali sme štyria – Pali, Martin, Mojmír a ja. Počas hry stávkujete na kone, posúvate ich po hernom pláne, nakupujete im vybavenie alebo priamo samotné kone s cieľom nakumulovať v závere najviac peňazí. Hra mi pocitovo pripomínala Ganz Schön Clever, ktorú som svojho času hrával celkom dosť, až sa mi zunovala. Ten feeling tam bol najmä v tom, že som mal vlastne hod kockou a X možností, ako tento hod využiť. No a rozhodni sa, čo s tým, keď vlastne netušíš, aký bude ďalší hod. Aby ma nezabilo AP, tak som to hral len tak, ako to prišlo. Boli tam také záchvevy stratégie, ale v podstate som tú hru len dohral bez snahy o ovplyvňovanie pohybu koní, lebo to by som si ani nedokázal spočítať, kam ktorého ako tlačiť. Skôr som ich práveže tlačil dozadu, lebo reku prečo nie. Skončil som predposledný a hru vyhral veľmi tesne Martin pred Palim.
Pali: Na záver rozlúčka s akciou v podobe roll and write dostihov, ktoré ma bavia asi ako jediného z partie (takže keď to Jožko po akcii dal na bazár, nakoniec som viac neprihadzoval 
).
#boardgametales 