(kancelár – Pali, Belostní vyhnanci – Ftefan,
Okatí vyhnanci – Kiwwi, Prašiví vyhnanci – Demo)
Do 8. veku Ríše vstúpil kancelár tajomných s prísahou udržať si nadvládu nad krajmi, ktorú si predtým vybojoval ako vyhnanec aj s pomocou vízie Prašivých. Dlho dumal nad tým, prečo Prašiví odmietli jeho úprimnú tematickú ponuku stáť po jeho boku ako zámožní občania. No neprišiel na nič lepšie ako sa uraziť a zaumienil si prašivé líšky nelíškať a ponechať ich medzi spodinou Ríše, ako si to teda priali. Uvedomoval si aj, že bude musieť držať vyhnancov vo svojej Ríši bez priazne a odrezaných od tajomstiev, lebo k Belostným a Prašivým vyhnancom sa pridružili aj Okatí. A vzdorovať trom klanom, ktoré sú proti Ríši, nebude ľahké. Jedine, že by niekto prijal ponuku stáť po jeho boku a vládnuť železnou purpurovou rukou – hmmm…
Kancelár si ako prvého najal radcu, ktorý sa tváril ako okúzľujúci priateľ hocikoho, od koho si mohol vydrankať priazeň. A keďže mal za chrbtom kancelára Ríše, naučil sa takto vyhnancov s falošným úsmevom na tvári vydierať. Prví na to doplatili Belostní vyhnanci, od ktorých získal ich jedinú priazeň a vzápätí rituálom zjavenia ponúkol všetkým možnosť vymeniť priazeň za tajomstvá, takže Belostných strata priazne postihla dvakrát, kým kancelár získal v domovine aj provinciách veľa cenných zdrojov už na začiatku vládnutia. Belostní vyhnanci sa tak utiahli do neznámych krajov, kde objavili Rieku aj miestnych vlkov, ktoré radi napádali neostražité vojenské družiny – stačilo ich nakŕmiť a trošku pohladkať a dať im oňuchať pach zo zbroje ten družiny. Aj pomocou rituálu veštby sa im podarilo nejaké zdroje získať , ale ich bystrý ekonomický inštinkt im hovoril, že je to málo oproti tomu, na čo sú zvyknutí. Okatí vyhnanci si to namierili do legendami opradeného Úrodného údolia a obchodovali čo im sily stačili. Prašivých vyhnancov zlákali neznáme kraje a v odľahlých končinách objavili šírošíru step, kde sa tiež pokúsili nakopnúť svoj obchod.
Kancelár v súlade so svojou prísahou nadvlády povolal ďalšie vojsko v Úrodnom údolí aj v Utajenom mieste a za nahromadené zdroje si kúpil priazeň ľudu aj najtemnejšie tajomstvo. S vojskom neotáľali ani Belostní vyhnanci a do svojich radov zlákali 3 vojenské družiny z okolia Rieky, s ktorými potom odišli do stepi hľadať Nomádov. Okatí objavili Močiare a v nich, čuduj sa svete, starobylú relikviu, ktorú si zaumienili neskôr získať. Prašivá vyhnanci zatiaľ v Stepi postavili obliehacie stroje a kancelárovi bolo jasné, že čoskoro za začne boj o oblasti, ktoré ovláda.
Po nociach Kancelár skúmal vzácne aj pomerne zbytočné relikvie v ríšskom relikviári a hoci tam našiel aj bájnu Korunu banditov, predsa len najprv banditov v okolí Rieky a v Stepi napadol a porazil s cieľom sabotovať útoky vyhnancov katapultami. No jeho armády už boli príliš tenké do poštu posádok a bolo jasné, že vyhnanci sa pokúsia niektoré oblasti získať po kontrolu. Ešte ani nestihol vyslať sabotérov ku katapultom a už z diaľky videl na nich letia horiace gule, ktoré ich zabili a kancelár po útoku vlkov na osobnú stráž ostal zraniteľný. Následne Belostní vyhnanci vojensky síce s veľkými stratami ale predsa zabrali Step aj Močiare a odišli sa spamätávať do vrúcneho Úrodného údolia, kde prehlásili, že “síce sa traja vyhnanci v inak bohatej Ríši trápia s ekonomikou, ale trápia sa aspoň spolu”. Okatí vyhnanci sa pustili do ťaženia proti rozdrobeným armádam Ríše a poľahky dobyli Utajené miesto, Rieku aj Úzky priesmyk. Prašiví zabrali zdroje Úrodného údolia , naverbovali v ňom družiny a vzápätí porazili tamojšie slabé kancelárovo vojsko.
Vojenské ťaženia sa rozbehli naplno. Kancelár, uvedomujúc si svoju slabnúcu silu vyriekol ponuku Okatým – “Staňte po mojom boku, relikvia vzácnu vám podarujem a spolu Ríši panovať budeme!” Takto a ešte onakvejšie ich lámal a do služieb Ríše lákal. No tí aj pod tlakom a varovaním iných vyhnancov ostali verní statusu spodiny, a tak im demonštratívne zabral Rieku i Úzky priesmyk a z vysokej veže prstom pohrozil, že takto sa s Ríšou neradno zahrávať. Potom zasadil prvú ranu veštiacu budúcu skazu Úrodného údolia – Hostinec pri ceste, roky slúžiaci na doplnenie zásob pocestných zbúral a nastražil tam Pascu na duchov, čím citeľne oslabil predovšetkým vyhnancov. Belostní schytili nohy na plecia a po jedinom bartri v Úrodnom údolí ušli k Rieke. Okatí sa na utajenom mieste vyzbrojili a ďalšie družiny nabrali aj Prašiví, ktorí sa presunuli do Utajeného miesta.
Kancelár si chcel svoju moc upevniť už po polovici 8. veku a dobrou poistkou bolo ovládnuť Súdny dvor, kde si vďaka kontaktom skorumpovaného súdnictva v Špinavej štvrti mohol zabezpečiť predčasné predĺženie vlády až do konca veku. Tých zopár banditov si trúfal pobiť aj poslepiačky a tak sa táto bitka skončila preňho síce víťazne, ale s mnohými obeťami na strane ríšskych vojakov. Belostní vyhnanci v Rieke a Úrodnom údolí naverbovali vojenské družiny a vyhnanci začali spolupracovať na uzurpovaní moci kancelárovi, ktorého titul prísažníka nadvlády visel na vlásku. Tento scenár sa začal napĺňať, keď vyzbrojení Okatí vtrhli na Súdny dvor a vyhnali odtiaľ ríšske jednotky, pričom zabrali aj strategický Úzky priesmyk, čím kancelár prišiel o titul prísažníka v prospech Okatých a nemohol využiť svoje kontakty v Špinavej štvrti. Prašiví vyhnanci prišli na oslobodený Súdny dvor a s pomocou podplateného obyvateľa odkúpili najtemnejšie tajomstvo od kancelára. Vzápätí zložil Sľub mlčanlivosti, takže nemohol už viac vykúpiť Praporec najtemnejšieho tajomstva (PNT), ani nikomu posúvať svoje tajomstvá, avšak pri vykúpení PNT by dostal svoje tajomstvá späť (pozn. zo spoločnej zásoby). A naostatok odhalil svoju dlho ukrývanú Víziu viery, a teda mohol vyhrať hru o tróny vlastníctvom PNT ako vizionár.
A kolesá osudu sa rozbehli na plné obrátky. Kancelár vytiahol v správny čas ponuku, ktorá sa neodmieta – zbedačených Belostných vyhnancov bol ochotný korunovať za vodcu banditov darovaním Koruny banditov, ktorých by si po viacerých úspešných ťaženiach proti nim poľahky ochočil, dokonca Belostným sľúbil aj toľko tajomstiev, že by boli schopní vykúpiť to najtemnejšie od Prašivých. A chcel za to len obetovať česť a vernosť stavu zbedačených :). Belostní pod krátkej úvahe o svojom postavení medzi bedármi schmatli Korunu banditov aj tajomstvá a kabátce purpurovou farbou zafarbili, čím Ríša na čele s kancelárom získala nového občana a spojenca s vojskom aj v Močiaroch a Stepi. Kancelár potom sebavedomo vyhnal na oplátku Okatých zo Súdneho dvora, kde s osobnou strážou v počte 6 družín plánoval dokonať svoj plán predĺženia vlády, keďže už vymenovaním občana sa pod kontrolu Ríše dostala opäť väčšina oblastí a získal tak späť od Okatých titul prísažníka. Vodca belostných občanov mal pritom stále šancu stať sa následníkom trónu, čo ale kancelára až tak netrápilo, lebo splnil svoj cieľ – nedopustiť vládu vyhnancov, čo dal patrične najavo aj Prašivým, ktorý v 7. veku pošliapali jeho veľkorysú ponuku.
Novopečený občan tak poslušne odkúpil od najtemnejšie tajomstvo (PNT) ako aj ďalšiu relikviu z Utajeného miesta, takže sa stal nádejným následníkom ríšskeho trónu. No osud mal so zradcom iné plány…
Ostatní hrdí vyhnanci v Ríši sa pustili do uskutočnenia pomsty – urobiť všetko preto, aby zradca v kožuchu občana nezasadol na trón a mali aj keď malú, ale predsa nádej, že sa na trón napokon dostane niekto z nich. Okatí vyhnanci, ktorí na Súdnom dvore vyjednali s Prašivými výmenu zdrojov vykúpili od belostného občana najtemnejšie tajomstvo (PNT) a od úplatných radcov kancelára, ktorý zabudol pre intrigy na svoj ľud, aj praporec priazne ľudu (PPĽ). Okatí získali možnosť dať ľuďmi zvoliť pomocou Volebnej urny ich vodcu za občana Ríše a pokúsiť sa získať trón ako následníci a ten by potom ako nový Kancelár mohol vyhnať súčasného kancelára aj belostných občanov a za občanov stanoviť Prašivých vyhnancov! Odvážny plán, len čo je pravda!
Okatým vyhnancom však nevyšiel útok na Súdny dvor, ktorým chceli zabrániť kancelárovmu plánu udržať sa pri moci cez skorumpované súdy v Špinavej štvrti, ale vyhnanci sa držali svojho plánu a tak sa Okatí stali občanmi Ríše s tromi artefaktmi – dvoma praporcami a jednou relikviou, pričom kancelár spolu s belostnými občanmi vlastnili tiež tri, čo na následníctvo nestačilo. Na Prašivých vyhnancov tak padla posledná časť diabolského plánu – získať v bitke kancelárovo Žezlo moci!
Na Súdnom dvore sa odohrala asi najväčšia bitka 8. veku. Prašivý vyhnanci sa naposledy vyzbrojili v Úrodnom údolí a vytiahli s vojskom o siedmych družinách na kancelára, ktorého osobná stráž spolu s posádkou na Súdnom dvore činila vojenských družín osem. Nádej bola malá a šanca blízka nule, no Prašiví nemali inú možnosť. Bojovali o svoju česť a museli sa pokúsiť žezlo moci získať. V bitke však ich útok 12 prašivých mečov zastavilo 26 štítov kancelára, ktorý posmelený víťazstvom zariadil (hodením 5 na kocke) zotrvanie jeho vlády do konca 8. veku dokonca aj bez pomoci skorumpovaných spojencov zo Špinavej štvrte!
Na konci 8. veku kancelár nariadil zničiť Úrodné údolie (za čo bola vďačná celá Ríša), no odľahlú Špinavú štvrť na Súdnom dvore predsa len ponechal – pre prípad núdze. A do 9. veku prisahal, že bude lepšie, čo lepšie – najsamlepšie chrániť najtemnejšie tajomstvo. No v Ríši ostali ponížení Prašiví vyhnanci a od ríšskych Belostných občanov a tobôž nie od Okatých občanov vernosť čakať nemôže. Boj o trón tak bude pokračovať…
#boardgametales 