Dojmy z hrania hier na októbrovej hernej akcii POPPLEG v Levoči, kde sa pred Frostpunkom v noci mrzne v izbe a Matúšove good-move ťahy by si zaslúžili Golden Token of Appreciation.
MATÚŠOV REPORT & PALIHO REPORT
PIATOK
Twilight Imperium 4
Matúš: No a ako inak začať POPPLEG ako nejakým zverstvom: Twilight Imperium 4. Sadli sme si k tomu v zostave Jany, Dávidovia a ja, a pustili sa do podmaňovania vesmíru a vysokej galaktickej politiky. Začali sme skôr opatrne osídľovaním okolitých planét a kumulovaním armád, asi v druhom kole sa Dávid z Popradu odhodlal obsadiť kľúčový Mecatol Rex a tým sa do hry dostala politika a schvaľovanie zákonov. Postupne sme začali plniť aj svoje tajné a verejné ciele, až nám už mapa začala byť tesná a nevyhnutne muselo dôjsť k potýčkam a konfliktom.
Jany ako prvý splnil svoj tajný cieľ držať sektory s oboma typmi červích dier, no následne sa hlasovaním v politickej fáze stal cieľ verejným a na opačnej strane mapy som ho splnil ja. Cieľ si chcel ale splniť každý a asi tu začali prvé tlaky (ak nerátame Mecatol v strede). Dokonca prišiel zákon, ktorý všetky červie diery prepojil a tak sa vzdialenosti na mape stali ešte menšími. Jany sa dostal pod tlak oboch Dávidov, kým mňa zatiaľ ignorovali. Popradský Dávid ma síce vyhnal z dvoch sektorov, ale to by som nazval skôr kontrolovaným ústupom. Ciele sa mi podarilo zaskórovať, takže mi tie sektory už boli ukradnuté, ja som medzičasom obsadil Mecatol Rex a začal zbierať body na jeho držaní. Jany v nezávideniahodnej situácii kľučkoval pomedzi dvoch nepriateľov, najmä prešovský Dávid ho v niektorých miestach dosť zatlačil. Mal som pocit, že ide po obsadení červích dier a kým z jednej Janyho vyhnal, druhá – moja – bola zrejme na rade. Využil som ale, že sa Dávid expanziou na Janyho príliš roztiahol po mape a zmenšil tak svoju vojenskú silu v jednotlivých sektoroch a tak som v jednom kole jednak diplomaticky ochránil jednu červiu dieru a cez ňu sa vybral priamo do Dávidovho sektora, zničil vojsko v sektore a ešte obsadil jeden ďalší, čím som mu znemožnil splniť cieľ.
Do konca hry som už ukontroloval Mecatol Rex, ktorý mi naďalej prinášal body, a vlastne počas celého posledného kola som už viacmenej vedel, že na jeho konci hru vyhrám. Skončil som teda prvý s 11 bodmi, na druhom mieste bol Dávid z Popradu, nasledoval Jany pred posledným prešovským Dávidom. Čo je zaujímavé že ak by sa kolo dohrávalo do konca s tým, že si každý môže zaskórovať svoje ciele, Jany by skončil tesne za mnou s 10 bodmi a to aj napriek tomu, že bol vlastne polovicu hry neustále napádaný oboma Dávidmi. Hru sme dohrali o cca 1:30 v noci, takže som to potom zapichol rovno do postele.
Vindication
Pali: Mne sa do TI4 nechcelo a tak sme s Jožkom zasadli k jeho Vindication. Hoci krabica nevyzerá na euro, predsa to len také fantasy euro je. Tematicky sú hráči vyvrheli, ktorý doplávali na neznámy ostrov a chcú sa nejak očistiť – a tak pracujú so svojim potenciálom a energiami, ktoré v podobe kociek rôzne kombinujú a tieto zároveň slúžia ako platidlo. Na ostrove, ktorý je tvorený žetónmi stavieb a miest s nekonečnou variabilitou, tieto potom navštevujú – môžu si skrotiť zvieracích pomocníkov, mlátia príšery, získavajú artefakty atď. – podľa setu budov, ktoré si pre danú hru zvolíte. Po návštevách budov a miest na ostrove získavajú karty s efektami aj víťaznými bodmi a dodatočné body sa dajú získať za vlastnenie väčšiny bodov z každej zo 6 vlastností. A hrá sa dovtedy, kým niekto z hráčov neaktivuje kartu so spustením konca hry, ktoré sa takisto losujú náhodne. Hráči sa teda snažia koniec hry spustiť v momente, ktorý im najviac vyhovuje.
Hra sa hrala veľmi príjemne a keďže chalani vedľa stáli hrali TI4, dali sme rovno dve hry za sebou. V prvej hre sme nemali s pohybom skoro žiadne ťažkosti, budovy na základné zdroje sme mali dvojmo a hru sa mi podarilo vyhrať len tesne. V druhej, kde sme zredukovali základné budovy, bol pohyb zrazu extrémne náročný, často sme si blokovali akcie a robili neoptimálne ťahy a v tejto ma Jozef už rozobral s veľkým bodovým rozdielom. Skrz tie kocky a prácu s nimi som mal trochu pocit ako v hre Terra Mystica, hoci toto bolo skôr také putovanie za bodmi trošku podfarbené témou, takže nejaký silný zážitok to nebol, ale asi by som sa na to dal ešte prehovoriť, lebo to spolu všetko pekne funguje a skrz tie moduly tam ešte je čo objavovať. Vlastne hlavne tá variabilita herného plánu túto hru podľa mňa robí lepšou, bez modulárnych setov, by sa to asi rýchlo ohralo. Ale berte to s rezervou, predsa len sú to dojmy po 2 partiách :).
Paladinové Západního království
Pali: Po veľmi dlhej dobe, odkedy vychádzajú tieto graficky podobné série eurohier, sa mi poradilo vďaka Jozefovi a stále trvajúcemu T4 k jednej z nich dostať. Jožko to ešte nehral, iba čítal pravidlá, ale pravidlá rozchodil. Hráči v tejto hre majú skupinku paladinov, prostredníctvom kariet ktorých získavajú bonusy k worker-placenta akciám, kde kladú figúrky v správnych farbách. Tu je prvý pekný prvok hry, lebo z troch kariet v kole vždy jednu zahráte na vykonanie akcie, druhú si odložíte na vrch a tretiu na spodok balíčka cca 15 kariet, pričom sa každá karta využije, myslím, len raz a teda je veľmi dôležité si podľa situácie niektoré karty ušetriť do budúcna, kedy vám prinesú väčší zisk. Každý hráč má svoju dosku s akciami, ktoré slúžia na zisk zdrojov alebo stavbu budov či získanie odpustkov a k tomu všelikde získavate všelijaké drobné bonusy, čo je proste herne príjemné.
Tým, že to bola naša prvá hra, sme sa ale zbytočne naľakali kariet fialových figúrok a.k.a. kriminálnikov a veľmi málo sme ich používali, hoci práve fialoví fungovali pri posudzovaní farieb ako žolíková farba a zároveň sme tým kupovali veľmi málo kariet z ponuky. Ďalší pekný mechanizmus je previazanie 6 akcií, ktoré hráčom zvyšujú tri stupnice náboženskej, vojenskej a ešte jednej zabohasineviemspomenúťakej sily. vykonávaním jednej si zároveň posilňujete okolnosti na posilňovanie druhej. Ale keďže hra má presne 8 kôl, zdalo sa nám, že sa človek musí zamerať na určitý segment akcií a nedokáže ťahať viacerými smermi, čo nie je nutne zlé, len v prvej hre sme nejak mysleli, že máme robiť všetko. Popri akciách na doske hráča sú ešte k dispozícii postupne ďalšie akcia na kartách, odhalením na začiatku nového kola vlastne aj odpočítavajú koniec hry. A k tomu viete získavať ďalšie karty postáv a to buď ich porazením v boji alebo konvertovaním na inú vieru (čo by za to dala Záborská). Keďže táto hra má slušný počet rôznych mechaník, z ktorých viaceré sme v prvej hre akoby odignorovali, si nedovolím ju nejak finálne ohodnotiť, ale za srdce ma to nechytilo, lebo téma sa troška vytrácala a ja mám radšej viac tematické eurá.
Hive
Pali: Pred spaním krátky Hive s Jožkom, ktorý to chcel skúsiť a už neviem, ani čo na to povedal :).
SOBOTA
Matúš: Sobotu sme začali vo dvojici s Jozefom a hrou Oltréé. Je to taká príjemná rodinná kooperatívna hra, postavená na základoch Ghost Stories. Hrali sme kratší úvodný scenár, takže do hodinky sme boli vybavení. Podarilo sa nám vyhrať.
Carnegie
Matúš: Kým vedľa chlapci rozohrali Frostpunk, došiel popradský Dávid a pridal sa k našej dvojici na hru Carnegie. Tu ani neviem, čo povedať, je to fajn hra, také náročnejšie euro, ale zároveň nie je ubíjajúca ako lacerdovky a tak akurát na moje výpočtové kapacity. Došlo síce aj na pár slabších ťahov, ale celkovo sa mi to hralo dobre. Záverečné bodovanie bolo nakoniec pre mňa celkom prekvapujúce, keďže som vyhral a nepredpokladal som to, lebo Dávid to mal celkom dobre našliapnuté s nazbieranými bodmi za vyvinuté projekty. Podcenil ale rozvoj železníc a asi tam stratil tie dôležité body. Hra skončila 123-114-114.
Ankh
Matúš: Po obede, počas ktorého som si prvýkrát v živote vyskúšal hrášok na pizzi, sme si v rovnakej trojici zahrali Ankh. Vedľa chlapci stále dohrávali Frostpunk. Musím povedať, že Ankh má celkom zaujímavé mechanizmy, cítiť z toho takú výnimočnosť (alebo ako to nazvať) ako z Rising Sun. Je to de facto také prevahové ameritrashové euro (area citrón).
Neviem to asi inak zadefinovať. Čo ma ale v hre ubíjalo, boli boje, kde mi to (asi po tej pizzi) skrátka nejako nepálilo a tie mind games s kartami mi vôbec nešli. Moja bohyňa Bastet ešte používala ďalší level mind game – tri žetóny mačiek, ktoré mohli zamiešať bojom a to už možno bolo na mňa aj veľa. Kupodivu som sa ale udržal vpredu a podľa pravidiel sa zvyšní dvaja museli spojiť do jedného božstva a získali nejaké výhody, aby ma vedeli skôr dobehnúť. Taký podivný player elimination. A aj ma dosť rýchlo dobehli, no nakoniec vďaka poradiu vyhodnocovania zisku bodov som to LTT vyhral. Zase hra, kde o víťazovi rozhodlo poradie a fakt, že hra automaticky končí v tom momente a kolo sa nedohráva. Hra je to fajn, ale kvôli tým bojom to nie je až taký môj šialok kávy.
Frostpunk
Pali: Prvý dojem je taký, že ak by to bolo kratšie, bolo to o dosť lepšie :). V tejto kooperatívnej príbehovej hre, ktorej predlohu som z PC nepoznal, sa v roli preživších snažíte ďalej prežiť v mrazivom svete, kde okrem zimy na vás striehne kopec ďalších kríz (hlad, choroby, prieskum neznámych končín, dilemy čo s ďalšími príchodzími atď.). Milujem hry o prežití (Robinson Crusoe, Neanderthal…) takže ma neodrádzala ani Janym ohlasovaná dlhá herná doba. S Dávidom a Janym sme si rozdelili postavy a začali sa boriť s prvými problémami mrznúcej komunity. Nám sa, myslím, celkom podarilo postupne vybudovať funkčnú osadu.
Efektný a kurevsky zavadzajúci megakokotol, do ktorého hádžete uhlie a tŕpnete koľko kociek spadne v bludisku prekážok až na dno a prispeje k jeho upchávaniu, dobre kúril a aj po prvej poruche sa nám celkom darilo ho udržať v chode a vyhrievať potrebné budovy osady (inak musím spomenúť podľa mňa dizajnérsky fail v podobe pravidla, že ak náhodou drgnete do kotla aj mimo kúrenia, tak spadnuté kocky sa rátajú k tým, čo upchajú kotol pri ďalšom kúrení). Mali sme zabezpečený dostatok dreva, miliermi sme si zabezpečovali aj slušnú zásobu uhlia na vykurovanie, ale neostávali na nejak akcie na riešenie výprav. Po výraznejších upgradoch bývania, prišli dve riadne búrky a rozflákali nám budovy na bývanie, ale aj tak sme to ako tak poplátali. Postupne sa však nedostatok jedla začal prejavovať na zhoršenom stave obyvateľov a kolá sa začali vliecť, lebo bolo čoraz náročnejšie vydumať priority. Nakoniec nás rozmetala
V prvom rade musím povedať, že sa mi páčilo narábanie so zdrojmi, ktorých máte vždy málo a aj na to málo treba robiť dobré rozhodnutia. A z toho mála ešte musíte postaviť v danej situácii najpotrebnejšie budovy, zakúriť a dúfať, že sa veci poserú čo najmenej, lebo posrať sa poserú vždy a vo veľkej miere riešite stále len menšie zlo. Prvky viac amerithrashovej náhody pridávajú príbehovo ladené karty stretnutí a kríz, či nami málo využívané karty výprav. Kooperatívne dumanie nad optimálnym využitím surovín ma bavilo, riešenie kríz už menej ale príbehovosť do úzadia z môjho pohľadu tlačili všemožné stupnice. Kým stupnica “okruhov vykurovania” je pre tému hry úplne esenciálna (a fungovala tematicky výborne, mechanicky neotrelo a veľmi zaujímavo), stupnica na počítanie kôl, jedla a chorých je prakticky nevyhnutná. Ale stupnica “dobrých a zlých skutkov/nálad”, s ktorou súviselo neraz zdĺhavé riešenie kariet kríz a pridával podľa mňa už fakt zbytočnú 6. a 7. podmienku prehry, bola pre mňa totálne zbytočná a kúskovala príbeh nad pre mňa únosnú mieru. Hra sa po cca 4 hodine už nepríjemne naťahovala a hoci to každé kolo zachránila dumka nad optimálnymi akciami, po 6 hodinách som už bol rád, že sa to skončilo. Keby v hre ubrali zopár mechaník (áno – pozerám sa na teba, stupnica skutkov/nálad) a stiahli hernú dobu na cca 3, max 4 hodiny, podľa mňa by to prospelo ucelenejšiemu zážitku s príbehom, kde na konci nemáte pocit, že ste pomaly 6 hodín zamŕzali, kým sa vám rozsypú stupnice a prehráte. Uznávam, že sme málo využívali výpravy a zákony takmer vôbec, avšak tieto prvky by nám možno pomohli hru vyhrať, ale zrejme by ju aj tak neskrátili. Byť tvoj tréner, tak tie stupnice striedam (a hernú dobu dávam dole)!
Heat: Pedal to metal
Matúš: Chlapci odvedľa dobojovali s Frostpunkom a všetci sme sa tak nejako zhodli na tom, že si dáme môj prvý fuckup, teda Heat. Na formulky som sa aj celkom tešil, mám rád pretekárske hry a doma sa také veľmi nehrá. Takže v šestici to vyzeralo na slušný závod plný nečakaných zvratov. Herne je to jednoduché, človek musí mať pod kontrolou „heat“, aby sa nevykotil v zákrute a pomedzi to pridáva/uberá plyn (karty), aby neprepálil zákruty a na rovinkách obiehal, čo to dá. Na obehovania sa dá využiť aj slip stream a tak. Pretek sa rozbehol, formulky sa predbiehali jedna radosť, poradie sa menilo neustále. Zároveň som sa stále držal tak akurát na dosah prvým miestam a celkovo som mal hru pekne pod kontrolou. Keď som dve zákruty pred koncom efektne zastavil pred prekročením zákruty a naplánoval epický druhý ťah, sa ma dokonca Jozef vidiac môj spokojný úsmev na tvári spýtal, že ako to vidím. Tak mu hovorím, že paráda, necítim sa síce na víťaza, ale stupienky víťazov asi atakovať budem.
Všetko baví, došiel som na rad: Víťazoslávne som zahral karty, ktoré ma dostali tesne pred poslednú zákrutu, s úsmevom na tvári som narátal 8 políčok pohybu. „Jisté podezření“ som pojal, keď som na Paliho tvári zbadal taký ten „confused“ pohľad, že čo sa tak ten debil teší, šak prepálil zákrutu o 5 bodov. A v tom mi docvaklo, kua, šak ja som ešte neprešiel predposlednou zákrutou a pridal som plný plyn. Ešte by som to dokonca dokázal ustáť, keby som mal o jednu heat kartu v zásobe viac, ale bohužel nič také nebolo a moja formulka dala hodiny Montoya style. Chlapci to už potom elegantne uhrali, prvý skončil Jozef, za ním Pali a Jany a druhá polovica to dohrala o 1 resp. 2 kolá neskôr, keď sa mi ako tak podarilo udržať si aspoň piate miesto pred prešovským Dávidom. Takže ako som hru začal, tak som ju aj skončil. Ten debilný ťah si ale budem ešte dlho pamätať.
Pali: Pekná pretekárska hra, kde výborne funguje práca s balíčkom kariet pohybov a prehriatia motora. Bol som fakt prekvapený, ako sa riskantná jazda nakoniec vráti v podobe opakovaných havárií na zákrute (že DávidPP :). Pred zákrutami tŕpnete a pri rovinkách dúfate, že prídu dobré karty, hoci to nie je úplne o náhode, lebo máte určitú kontrolu nad tým, aké karty si na ruke necháte. No a potom je, samozrejme, dobré ich aj rozumne využiť a nerozjebať sa namlsaný v zákrute – že Matúš 😀 😀 :D. Ako hrajme-všetci-spolu-filler je to výborné.
Five Klicks from the Zone
Matúš: Nasledovala Five Klicks from the Zone. Na toto som sa celkom tešil. Pridal sa ku mne Jany, takže vo dvojici sme si to zahrali kooperatívne. Rozdelili sme tím hrdinov 2×4, nasetupovali taký postapo industriálny komplex a za nepriateľov sme si zvolili trochu tuhšie polovojenské jednotky s jedným veliteľom a veteránom/sniperom.
Mal to byť boj 8 na 8, ale hneď v druhom kole sa jeden suspicious marker zmenil na dve nové nepriateľské posily. Tí sa zakempovali na svojej polovici mapy a nám ostala tá horšia úloha prebojovať sa k nim. Po úvodných kolách presunov na pozície sme sa trochu zasekli – vojaci držali pozície vo väčších počtoch, takže nebolo možné k nim nabehnúť úplne na blízko a prípadný brawl fight a oni nás zase neustále kropili paľbou aj z vyvýšených pozícií. Schytával to najmä Mask, ktorý ale aj vďaka neuveriteľnému šťastiu a field armoru ustál kopec priamych zásahov. Hra bola miestami až trochu frustrujúca, keď pri úspechoch na 2+ sme hádzali jednotky, či keď sa asi v polovici hry Pinkie pokúšal nadbehnúť si nepriateľa na flank, no zastrelil ho nepriateľ z vyvýšenej pozície a zapísali sme tak prvú KIA.
Janyho hrdinom sa darilo kus viac, dvoch nepriateľov zastrelil a dvaja demoralizovaní ušli, následne sa podarilo podobne zbaviť dvoch aj mne a začínali sme získavať prevahu. Zatlačili sme na nepriateľa viac, dostali ho pod paľbu a zo záverečného tlaku nakoniec ostal iba veliteľ, ktorý aj keď zranený, dokázal v boji na blízko zabiť Laru. Nakoniec sme ho ale dorazili a úspešne obsadili priemyselný komplex. Tuhá hra, ale víťazstvo bolo naše.
RA
Pali: hRA s dRAžbou? Count me in! Ospravedlňujem sa Jožkovi, že som tú dražbu počas hrania trošku parodoval, lebo nemám rád dražby, ale nakoniec sme sa celkom s oboma Dávidmi zabavili. V skratke na Níle sa plaví loď a čo prinesie, to sa musí vydražiť. Taká dRAžobná prekáRAčka so set collection mechanikou, kde musíte na začiatku každej dražby to nahlas povedať (alebo len my sme to tak spizdili?).
(zdroj: boardgamegeek.com)
Jozef, ako skúsený plavec po Níle, nás bodovo rozbil, ale je v tom aj dosť náhody, takže sa môžeme vyhovoriť na nedostatok šťastia. Pri spomienke na túto partičku mi ťahá ústa do úsmevu a neviem to nejak serióznejšie zhodnotiť :D.
The Three Musketeers: The Quee… ale, kua kto má písať tie dlhé názvy
Pali: S DávidomPO sme si vo vedľajšej miestnosti rozložili túto nedocenenú noblesnú prekáračku s mečmi a obšmietajúcou sa prevoňanou čúzou (viac o hre som písal tuto), ktorá čaká na príležitosť zviesť udatných mušketierov, za ktorých hral DávidPO. Po nesmelom úvodnom rozbehu sa čoskoro skrížili meče kardinálových gardistov a kráľovnin náhrdelník nesúsich spyšnencov.
Udatní ale miestami nerozvážne konajúci mušketieri sa niekoľkokrát museli preberať po dobre mierených úderoch gardistov a vystrašenej kráľovnej sa do uší dostali zvesti, ktoré veštili veľký problém. Avšak mušketieri odolávali spupnej Milady, ktorej nevyšiel ani ťah s neodolateľným parfémom. Tak sa nakoniec mušketieri prebojovali do plesovej sály a stihli kráľovnej doniesť pravý náhrdelník, takže kráľ nič neodhalil a ich láska trvá podnes. Či?
Parky
Fort
Longshot: The Dice Game
Pali: Pre mňa úžasne drbnutý nápad spojiť roll&write s konskými dostihmi :D. A výsledok je jedna z najlepších vyškrtávačiek, kde sponzorujete kone, kupujete kone, stávkujete na kone a korením hry je, že máte možnosť, okrem kociek, trošku ovplyvniť aj ich pohyb a to smerom dopredu ako aj dozadu. Výsledkom je minisandboxová napínavá malá hra s riadnou porciou náhody, ktorá tu ale dokonale ladí s témou. Vyhral to nakoniec Jany, ja som skončil druhý a tretí bol Jozef. A išli sme spať (lebo Martin nedošiel a nemal kto priniesť Catch the Moon).
Rune Age
Matúš: Na záver dňa som ešte presvedčil Dávidov, aby si so mnou zahrali Rune Age – scenár Overlord, kde jeden hráč bojuje proti ostatným tvoriacim alianciu. Ja som sa zhostil úlohy Overlorda s mojimi Latari elfmi, prešovský Dávid si vzal nemŕtve hordy Waiqara Nehynúceho a druhý Dávid si vzal barbarských Uthuk Y’llan. Predpokladal som, že ako Overlord budem mať ťažšiu úlohu udolať dva ďalšie národy, ale eventy v tomto scenári boli vlastne nastavené tak, že mi prinášali rôzne výhody a karty nepriateľov, s ktorými sa moji súperi museli vysporiadať. Počas hrania sa skrátka prejavila moja skúsenosť s hrou a podarilo sa mi relatívne pohodlne vyhrať.
Prešovský Dávid sa s nemŕtvymi až tak nechytal, hral s nimi asi prvýkrát a nespoznal všetky kombá, ktoré sa s nimi dajú robiť. Popradský Dávid mal svoj národ asi viac pod kontrolou, ale v konečnom dôsledku to nestačilo. Eventy oboch prevalcovali a ja som ich už potom len dorazil. Hádam som im nepokazil dojem z hry ako takej. Je to moja srdcovka a možno nabudúce by to mohlo vyzerať zaujímavejšie práve vtedy, ak by niekto z nich hral Overlorda so všetkými z toho plynúcimi výhodami a ja by som si práveže skúsil hru jedného zo spojencov.
NEDEĽA
Matúš: V nedeľu ráno sme opäť rozložili Oltréé, lebo si to chcel vyskúšať aj Pali. Pridal sa aj Dávid z Prešova a opäť sme hrali úvodný scenár. Tentokrát sa nám ale vyhrať nepodarilo, no aj napriek tomu si Pali hru pochvaľoval.
Pali: Veru tak. Hra sa mi tak pozdávala, až nám skončí pod stromčekom. Stále totiž neviem nájsť vhodnú náhradu za RPG Dračiu hlídku, ktorá bola na našich synov ešte moc komplikovaná, ale veľmi sa im páčili rôzne stretnutia. Andor Junior nemá stretnutia hoci má scenáre, Kroniky Avelu sú zase takmer samé boje. Takže mix stretnutí, bojov s kockami a vylepšovanie opustenej a postupne sa vzmáhajúcej pevnosti, ktoré sú súčasťou väčšieho scenára, snáď splnia našu rodinnú požiadavku na RPG-like kooperatívnu hru. Pustíme si k tomu nejakú atmosferickú muziku a verím, že to u chalanov zafunguje.
Vindication (znova)
D-Day Dice
Matúš: Blížil sa koniec POPPLEGU, už nebol čas na veľké hry, tak som ešte s prešovským Dávidom stihol môj druhý epciký fuckup tejto akcie – D-Day Dice. V kooperatívnej hre ovládate každý vlastnú bojovú jednotku a pokúšate sa preštrikovať cez pláž až do nepriateľského bunkra. Obaja hráči sa do bunkra musia dostať a zároveň, logicky, im musí prežiť aspoň jeden vojak v jednotke. Napredovať plážou sa nám darilo celkom v pohode, Dávid sa trošku moril s naberaním nových posíl, ale išlo to. Ja som v určitom momente nabehol do sektora, v ktorom som sa už nemohol zdržiavať, čo ma tlačilo dopredu na bunker, Dávid ešte v relatívne bezpečnom sektore hromadil jednotky a zdroje na záverečný šprint. Mal som všetko spočítané, kúpil som predmet Bangalore Torpedo, ktorý mi mal znížiť v sektore nepriateľskú silu na 0, takže som si predmet logicky šetril na bunker, ktorého sila bola až 20. Popritom som uvažoval, že keď už budem safe, tak ako by som vedel pomôcť Dávidovi, aby aj on úspešne hru dobojoval. Stačí, ak by jeden prehral, a prehali sme obaja. Takže v istom momente som už víťazoslávne nabehol do bunkru, zahral kartu a v tom momente som si všimol malú vetu v zátvorke na spodku karty, že „nefunguje na bunker“. Ma skoro porazilo. Dostal som plnú ranu od bunkra, ktorú som ešte ustal, ale nasledovala dávka z guľometného hniezda a na kocke som potreboval hodiť 1-2. Hodil som 5 a celá moja jednotka pošla tam. Druhá krutá prehra len kvôli mojej nepozornosti. Tentokrát o to horšia, že som hru prehral aj Dávidovi. No čo už, vojna je krutá.
Warhammer Underworlds
Pali: S DávidomPP sme si zopakovali warhammerovský súboj, ale tentokrát s inými klanmi. Dávid hral za akýchsi wannabe popanetých goblinov, ja za jemne sadistických diabolských akrobatov.
Začali sme zostra a po vyhranej iniciatíve a prvom útoku už padol prvý z wannabe goblinov.
O čo viac DávidPP ovláda WH lore, o to väčšie šťastie mám ja na bojové hody kockami. Hoci mojich Dávidovi zelenokožci tiež trošku pošteklili pod rebrami, jedným vydareným hodom som skoro zoťal dve goblinské hlavy a nie hocaké – samému veliteľovi ostala už len jedna použiteľná končatina – a to je na taký ťažký trojzubec málo.
Netrvalo dlho a padli aj ostatní goblini a svižní diabli si uchmatli svoj prvý skalp. Nuž DávidPP by mal namiesto nakupovania ďalších warbandov trénovať hody na iniciatívu, obranu a vlastne aj na útok :D.
Lords of War
Matúš: Chuť som si napravil aspoň poslednou hrou, fantasy fillerom Lords of War, takou relatívne abstraktnou dvojkovkou, v ktorej na mriežku ukladáte karty svojich bojových jednotiek a snažíte sa poraziť nepriateľa. V hre sa mi celkom darilo. Dávidových orkov som s mojimi trpošmi dostal do počiatočného tlaku, z ktorého sa už nepozviechal. V podstate som mu každé kolo zničil bojovú jednotku, ktorú dostal do hry, kým ja som si vlastne budoval obranu. Nakoniec sa mi podarilo poraziť mu 20 jednotiek, kým on mi vzal len 12. Aspoň pre mňa dobrý záver.
Bol to zaujímavý POPPLEG – zapísal som 7 výhier a 3 prehry. No napriek tomu, že tak veľa hier som snáď v histórii POPPLEGov ešte nevyhral, viac si z akcie budem pamätať tie fuckupy, kde som si vlastnou blbosťou zmrvil zážitok z hrania. Na budúce si dám viac pozor. Možno…
#boardgametales 