(kancelár – Ftefan, Štvorrukí vyhnanci – Pali, Okatí občania – Šeli, Prašiví vyhnanci – Kiwwi)
Kancelár do 10. veku Ríše vstúpil pod prísahou ochrany. Na sklamanie obyvateľov Ríše to však bola ochrana čo najväčšieho počtu praporcov a relikvií a nie ich blaha, čo na konci tohto veku svojimi činmi aj bez okolkov ukázal. V novo usporiadanej Ríši najprv kancelár cestoval a objavil nové miesta, ktoré na konci 9. veku zahrnul do svojej ríše napríklad v provinciách našiel Starobylé mesto.
Štvorrukí vyhnanci zatiaľ pátrali v domovine po indíciách vízií, ktoré by im pomohli zasadiť z trónu kancelára. Okatí občania na pokyn kancelára s opatrnou poslušnosťou rozbehli obchod v Úzkom priesmyku. No a nových ľudí do služby zase hľadali Prašiví vyhnanci v okolí Rieky, kde nepochodili tak odtiaľ aspoň vojensky vypudili ríšsku vojenskú družinu a okolie Rieky ovládli.
Kancelár v Starobylom meste aj v Pustinách čulo obchodoval a zvyšoval tak majetky Ríše v podobe priazne klanov a tajomstiev. Štvorrukí vyhnanci sa dvakrát vyzbrojili a v duchu predošlých činov Prašivých vyhnancov aj oni od Ríše vydobyli nové územie – Soľné pláne. Okatí občania ďalej obchodovali v Úzkom priesmyku a pomaly sa oťukávali v systéme intrigovania, pričom ako poistku a bez súhlasu kancelára v Starobylom meste odkúpili bojovú relikviu produkujúci Lepkavý oheň. Prašiví nabrali nové žoldnierske družiny v Rieke, kde sa po vyhratom boji snažili v eufórii z víťazstva ešte posilniť, lebo je známe odveta na seba nenechá dlho čakať. Potom v nepoznaných končinách objavili Tajuplný les. Ten bol tak Tajuplný, že zatiaľ ešte nie je možné v týchto zápiskoch ozrejmiť jeho tajuplnosť.
Kancelár však medzičasom nazhromaždil armádu v počte deviatich vojenských družín, čo neveštilo pokojné časy, ale ešte nebol ani dôvod na paniku. Štvorrukí pomocou Veľkej veže našli dávno strateného dediča, ktorý im mohol dopomôcť k stavu občianskemu, ale tom,uto pokušeniu pomerne hravo odolali, lebo v srdci túžili kancelára zvrhnúť a nie sa dostať pod jeho vplyv. To Okatí občania naopak – tí sa chceli zavďačiť kancelárovi, a tak vyhnali banditov zo Starobylého mesta a zo Súdneho dvora.
Prašiví vyhnanci opäť získali vojakov v okolí Rieky a podarilo sa im nájsť svorku vlkov, ktorá za kus mäsa v tabatierke bola schopná majiteľa tabatierky roztrhať na franforce. V tomto období sa im darilo a čelo ich vodcu zdobila prekrásne Veliteľská čelenka a nad jeho šiatrom vial Praporec priazne ľudu.
O Tajuplnom lese sa dopočul už aj kancelár, vybral sa ta a čo nenašiel – opäť časmi zabudnutú vzácnu Mapu vedúcu k nevídaným zásobám. Určite si vtedy ani len nepomyslel, ako zásadne mu v budúcnosti táto relikvia pomôže. Štvorrukí opäť z Veľkej veže ďalekohľadmi márne vyzerali nových obyvateľov, zatiaľ kancelárovou priazňou stále nepoláskaní a sklamaní Okatí občania začali preventívne zbrojiť, lebo už začínali tušiť, že by kancelár mohol proti ním podniknúť nejaké kroky. Prašiví vyhnanci nečakane ovládli Tajuplný les a odrazu to boli oni kto určoval, v ktorom kúte Ríše sa prepletenými cestičkami po jeho opustení ocitnú pútnici – kancelára nevynímajúc.
Kancelár tak napríklad zistil, že z Tajuplného lesa viedla jeho cesta do Úzkeho priesmyku a dezorientovaný chvíľu váhal, že či tu vôbec treba spravovať nejaké ríšske záležitosti. Štvorrukí vyhnanci preventívne dobili Súdny dvor, lebo si dobre pamätali časy, kedy zapredaní úradníci rozhodovali v prospech či neprospech vládcu podľa toho, kto ich ovládal a v odľahlých končinách pod opľutý kameň vložili tajný odkaz pre Prašivých – odkaz s nevyslovenou víziou ovládnutia ríše. Keď sa o tom dozvedel kancelár, spozornel a jemnučko prskal, ale doposiaľ stále poslušných Okatých občanov na svoju škodu neposlal sa pod ten opľutý kameň pozrieť. Okatí občania ešte raz prezbrojili a išli si po kancelárovo uznanie tak, že z Tajuplného lesa vyhnali Prašivých vyhnancov a ešte im aj odňali Veliteľskú čelenku, ktorá jeho majiteľa ochraňovala pred odcudzením ostatných artefaktov. Prašiví vyhnanci sa osmelili a vyrukovali navonok s víziou vzbury – a s Praporcom priazne ľudu so štvoritou podporou čakali, čo sa bude diať.
Boje sa rozosvištali s väčšou intenzitou. Kancelár vtrhol s armádou do Starobylého mesta a tam sa zdanlivo oddával obchodovaniu, ale z výšky svojho majestátu pozoroval pohyby v Ríši a trpezlivo vyčkával. A história 4. veku nás naučila, že keď kancelár vyčkáva, znamená to, že má plán a veci sa čoskoro dajú do pohybu. Štvorrukí vyhnanci sa predrali do Tajuplného lesa a pokúsili sa vodcu Okatých občanov zahnať a ukradnúť mu priazeň, avšak v súboji neuspeli proti veľmi odolnej obrane.
Okatí občania vzápätí s bohatou priazňou ľudu výkupili od Prašivých vyhnancov Praporec priazne ľudu a neznajúc paranoju sa išli pochváliť kancelárovi, ktorý zavetril možný nástup následníka, s ktorým sa treba porátať. Prašiví objavili tretiu víziu, čo bol nevyhnutný krok k tomu, aby bola Ríša rôznymi víziami dostatočne zmätená a mohli sa pokúsiť niektorou silnou myšlienkou ovplyvniť prostý ľud k prebratiu moci. Následne zbavujú ďalšiu oblasť ríšskej nadvlády, keďže poslednú tamojšiu vojenskú družinu Ríše roztrhali hladné vlky. Rázne činy Prašivých ešte nekončili – vyzbrojili sa a vytiahli s armádou dobiť Úzky priesmyk aj Tajuplný les, čo sa im podarilo a nadôvažok odhalili ľudu víziu dobývania, takže sa im ako vizionárom naskytla možnosť dostať sa na trón. Kancelár spĺňajúci svoju prísahu ochrany aj vyhnanci s odhalenou víziou však tŕpli, či sa víťazom hry o trón napokon nestane následník – vodca Okatých občanov, no kocka s najmenším možným výsledkom rozhodla, že na koniec 10. veku sa udejú ešte onakvejšie udalosti, ktoré vojdú do dejín ako purpurový šachmat.
Oddýchnutý kancelár sa rozhodol na sklonku veku porátať s úplne všetkými. Najprv vodcovi Okatých občanov vojenský útokom poľahky zobral Veliteľskú čelenku, následne v druhom ťažení vyhnal banditov z dvoch oblastí provincií a využil Mapu na získanie ďalších zásob. Potom vytiahol s armádou aj na Úzky priesmyk a Tajuplný les, ktoré dobyl a ovládal tak najviac území, čím zabránil Prašivým vyhnancom získať jeho trón víziou dobývania. Na hlave s Veliteľskou čelenkou a s úsmevom na tvári odkúpil od Okatých občanov aj Praporec priazne ľudu, čím zablokoval následníkovi možnosť nahradiť ho. Pohneval si tak úplne všetkých, no mohol spokojne ujedať mastný tom yum a utierať si ruky do opierok, lebo jeho ťahy boli majstrovské. Šachmat!
No vyhnanci a okradnutí Okatí občania sa nechceli vzdať bez boja a začali hútať ako pomôcť vyhrať Prašivým vyhnancom na víziu dobývania. Štvorrukí dobili Ríšou ovládaný Tajuplný les, aby znížili počet ríšou ovládaných oblastí a všetky svoje zdroje pomocou Súdneho dvoru odkázali Prašivým. Svojou prítomnosťou v Soľných pláňach a na Súdnom dvore síce sťažovali Prašivým splniť ich víziu, no Súdny dvor bol poistka na oddialenie predčasného znovuprehlásenia kancelára za panovníka Ríše. Činmi kancelára mierne paralyzovaní Okatí občania sa otriasli a začali odplatu – katapultom zamierili na poslednú družinu ríše v Pustinách a vlkov poštvali na jednu z osobných stráží kancelára. Naostatok sa Prašiví vyhnanci vyzbrojili v Tajuplnom lese a dobili Starobylé mesto, avšak jedna zásoba chýbala na ďalšie ťaženie, a tak sa protipurpurovému trojspolku nepodarilo vojensky kontrolovať aspoň tri oblasti na splnenie vízie dobývania. Paradoxne splneniu vízie Prašivých tak už nebránil kancelár, ale dve oblasti pod kontrolou Štvorrukých.
Zázvorovým nápojom opojený kancelár šťastným hodom nakoniec ustál boj a dynastia Tajomných tak získala kreslo kancelára aj do 11. veku, ktorý zrovnal zo zemou všetky oblasti provincií a odľahlých končín a ponechal si len Úzky priesmyk a Soľné pláne so zničenými stavbami. No aspoň má do 12. veku motiváciu prinavrátiť Ríši väčšiu kontrolu na oblasťami a stavby opraviť ako na sa purpurového dominátora patrí.
#boardgametales 