OATH #9 – Zlyhania i víťazstvo na Súdnom dvore

(kancelár – Pali, Prašiví vyhnanci – Matúš,

Belostní občania – Martin, Štvorrukí vyhnanci – Jany)

---

Kancelár v 9. veku prisahal že svoju moc udrží chránením najtemnejšieho tajomstva. No bol to ambiciózny kancelár, skúsenejší ako všetci ním opovrhujúci obyvatelia Ríše a tak si ako poistku rozdávaním vreciek soli z domovského solivaru v Soľných pláňach zabezpečil aj priazeň ľudu.  NO a ako druhú poistku, hneď ako sa dopočul o istom veštcovi v provinciách, ktorí balamutil vyhnancov bársjakými víziami na získanie trónu, vybral sa tam a prepustil ho zo služieb Ríše. 

Prašiví vyhnanci si však jeho nápady ešte nestihli vypočuť a tak tohto Veštca predsa len najali do služieb v Nepriestupnom pobreží odľahlých končín Ríše, ktoré kancelár tak často nenavštevoval. Vodca Belostných občanov, hoc pod ochranou mocnej Ríše, sa jedno ráno zobudil akýsi krehkí – a dal si ukovať mocnú Žiariacu zbroj a Morové stroje, aby sťažil prípadné úroky na svoju osobu. Štvorrukí vyhnanci našli nejaké víziu víťazstva na Utajenom mieste, posilnili sa o dve vojenské družiny, no namiesto ráznej akcie držali svojich radcov v kapucniach ukrytých  a nikto nesmel vytušiť, čo tá vízia skrýva za ciele. Kancelár, strážiaci najtemnejšie tajomstvo, ho na pomýlenie sokov opriadol ďalšími podobne temnými tajomstvami v čom mu dobre slúžila Rozprávačka príbehov.  Ale dostal sa on k chýru o súsoší Strážcov zväzkov, ktorá by mu poskytla veľmi dobrú ochranu tajomstiev – to hneď jej polohu dobre medzi radcami svojimi ukryl. Prašiví vyhnanci dobyli od banditov Nepriestupné pobrežie, no miestnemu obyvateľstvu sa veľmi nechcelo do ich služieb a s predstieranou nevládnosťou údov, len na rínok podstrčili akýsi starý Zabudnutý trezor, čo vedel s tajomstvami čarovať a i to kancelárovo najtemnejšie od ostatných menej temných odlíšiť. Vodca Belostných občanov, ktorého skvárila narastajúca paranoja, putoval do Rieky i Soľných plání a pomedzi obchodovanie naberal vojenské družiny do osobnej stráže – veď i tú skvostnú zbroj bolo načim ochraňovať. Štvorrukí vyhnanci však ako prvý chopili sa zbraní a nadutému kancelárovi zabrali Utajené miesto a ovládli ho.

---

Kancelárovým ušiam sa však donieslo, že taký trezor sa v odľahlých končinách objavil, čo mu jeho vládu môže zhatať, a tak sa kancelár ta vybral a najal Loveckú družinu, ktorá trezor odniesla niekam preč ďaleko od obývaných končín. To Prašivým vyhnancom zhatalo plány, bo s tajomstvami z trezora obchodovať v odľahlých končinách chceli a ostal im na obchod len Lesný chrám v inak neatraktívnej Stepi – a tak začali brúsiť vidličky na pomstu. V provinciách zas už citeľne paranoidní Belostní občania rozsievali nactiutrhačské reči na Ríšu a kancelára aj počas obyčajného obchodovania okolo Rieky a Močiarov. Štvorrukí vyhnanci zatiaľ na Utajenom mieste skúšali naplniť svoje inak žalostne prázdne mešce najatím družiny bardov a snažili sa zarobiť aspoň na Krčmových piesňach.

Kancelár sa vydal do Stepi najať nových radcov, avšak nepochodil. Tak šiel ďalej do okolia Rieky, avšak tam sa ani k hľadaniu nedostal, pretože mnohé zásoby Ríše spotrebovávala osobná stráž vodcu Belostných občanov o sile siedmich vojenských družín.  Ten sa na kancelárovo požiadanie prišiel na návštevu domoviny a snažil sa nájsť spojencov mimo územie Ríše, ktorých privolal pomocou mágie z Veľkej veže. Prašivým vyhnancom sa v odľahlých končinách začalo dariť, obchodovali v Lesnom chráme a dokonca si dovolili už aj prvú roztržku s Ríšou, tým že podplatili obsluhu Obliehacích strojov a tá na ich vyslovné požiadanie skazu namierila na poslednú družinu Ríše v Stepi. Zabudnutý trezor bol tak aspoň čiastočne pomstený!  Štvorrukí vyhnanci zas verbovali na Utajenom mieste a vojensky si urvali ďalší kúsok zeme pod vládou zatiaľ neochvejného kancelára – Močiare. K tomu od miestnych ešte aj vydrankali ďalšie tajomstvo o kancelárovej stisnutej riti – že medzi radcami nejakú veľkú tajnosť ukrýva, čo ani oni sa nesmú o nej dozvedieť.

V polovici 9. veku sa kancelár v hlave s jasným no riskantným plánom vybral cez provincie, kde naverboval riečnych žoldnierov a obklopený ôsmimi vojenskými družinami osobnej stráže docválal na Súdny dvor, kde mal od počiatku veku svoju vysunutú hliadku.

A hliadka nelenila, práve naopak – povyzvedala, ako by sa dalo spriahnuť s nečistými silami v Špinavej štvrti, ktorému by kancelárovi zabezpečili predčasný nárok na trón až do konca veku. Tu kancelár slávnostne odhalil rokmi zabudnuté monumentálne súsošie Strážcov zväzkov, do ktorých ukryl svoje najtemnejšie tajomstvo a každý kto by oň usiloval, by sa vystavil istote súdneho stíhania za ničenie sochy majestátu. Kancelárovo najtemnejšie tajomstvo bolo nedotknuteľné a s ňou aj jeho prísaha, ktorou Ríši vládol!

Tomu chceli samozrejme zabrániť vyhnanci. Medzi ľuďmi sa hovorilo, že títo chystajú pomstu za ukradnutý trezor.  A tak Prašiví vyhnanci doputovali na Súdny dvor a vytiahli vojskom proti samotnému kancelárovi, avšak kancelár sa bezzubému útoku poľahky ubránil. 

Trpezlivosť s kancelárom a jeho nečistými obchodmi v Špinavej štvrti stratili aj Belostní občania. Tí v Rieke, kde všetci verbovali riečnych žoldnierov, naverbovali tri družiny a po dlhej púti z domoviny cez provincie až do odľahlých končím dorazili vysilení na Súdny dvor. Pred jeho bránami im však už neostali sily na rozhodujúci útok na Žezlo moci, ktorým si mohli zabezpečiť následnícke práva na trón. Keď Štvorrukí vyhnanci videli predošlé dva neúspechy, odhodlaní uchrániť česť vyhnancov  odhalili víziu vzbury a stačilo im získať priazeň ľudu, aby sa mohli stáť novými vládcami Ríše.  No potrebovali ešte nejaký čas, aby tieto odvážne myšlienky prenikli medzi pospolitý ľud a to už mal kancelár cestičky k udržaniu moci vyšliapané. Pomocou skorumpovaných nactiutŕhačov v Špinavej štvrti potvrdil svoji nárok na trón na celý deviaty vek ako prísažník oddanosti, keďže uchránil s pomocou Strážcov zväzkov aj svoje najtemnejšie tajomstvo. Bol to geniálny plán, ktorý dlho so stisnutou riťou držal v tajnosti, zhromažďoval vojenské sily a v rozhodujúcom okamihu lišiacky, ba lišiackejšie ako prašivé líšky, preklusal Ríšu a opäť s pomocou spiklencov zabezpečil pokračovanie svojej vlády.

A na konci 9.veku si povedal, že chrániť najtemnejšie tajomstvo stojí tak veľa síl, že zmenil svoju prísahu a svojmu ľudu v 10. veku bude vládnuť s najväčším počtom jagavých náramkov, prilbíc, náhrdelníkov, amuletov a čeleniek na svojej ríšskej hlave. Takisto sa rozhodol v domovine obnoviť vrúcnu Diskusnú sieň v Úzkom priesmyku, ktorý bol na to ideálnym miestom pre svoju skvelú akustiku. Aby o kancelárových ďalších rokoch vlády bolo ešte počuť…