Dojmy z hrania hier na februárovej hernej akcii POPPLEG v Poprade, kde sa plnili mokré sny o veľkolepých hrách – Horseless Carriage, SW: Rebellion, Oath, Lobotomy či Far Away, ale najviac hranou hrou sa stala párty blbina Kitchen Rush (Bláznivá kuchyně).
MATÚŠOV REPORT & PALIHO REPORT
PIATOK
Horseless Carriage
Pali: Neviem prečo som si pri zapisovaní sa k hre myslel, že to bude hra o preprave v drožkách :). Pri predstave vývoja prvých automobilov sa mi do hry až tak nechcelo, no povedal som si, že konečne mám možnosť vyskúšať dizajn vydavateľstva Splotter Spellen. Martin mal hru napozeranú, pravidlovo slušne našprtanú, ale nevylúpanú a tak sme sa najprv v trojici s Miškou pasovali s komponentami a ich triedením. Každý z hráčov si v hre stavia továreň na autá, vylepšuje vývoj 5 charakteristík áut od bezpečnostných prvkov, cez rýchlosť až po dizajn a potom sa snaží vyrobené autá predať. Kým stavanie fabriky bolo v začiatkoch veľmi obtiažne (výrobné linky museli na seba podľa určitých pravidiel nadväzovať a po osadení linky sme s ňou už nesmeli hýbať), tak predaj áut bol vyriešený skutočne originálne a jednoducho zároveň.
Každý z hráčov smel mať až tri fabriky a podľa momentálnych marketingových schopností tak dostala každá fabrika obrys štvorca alebo obdĺžnika určitej veľkosti. Striedajúc sme potom štvorce a obdĺžniky ukladali na mapu mesta, kde boli hrou aj nami umiestňované autá a mohli sme predať autá v rámci nami ukladaného obrysu, pričom sme si ešte mohli autá a teda zákazníkov aj “vyžierať”, ak sa štvorce prekrývali. Tak nezvyklú a peknú mechaniku predaja som ešte v žiadnej hre nevidel. Celkovo sme sa do toho postupne celkom dobre dostali a napriek mnou predpokladanej neprístupnosti, nebola hra v skutočnosti až tak zložitá a dosť ma bavila. Nakoniec som dokonca aj vyhral o 4 body pred Martinom. Rád by som si ju veru zahral aj nabudúce :).
I’m not mad yet! (Lobotomy)
Matúš: Počas posledného discordu padol nápad vyskúšať si túto hru o horore v blázinci. A tak vo štvorici – popradský Dávid, Demo, Jany a ja – sme si rozobrali postavy pacientov, každú jemne inšpirovanú popkultúrnymi postavami a vrhli sme sa do šialeného sveta sanatória, kde sa realita mieša s výplodmi našich chorých myslí a hlavný dozorca vyzerá ako neporaziteľný rohatý démon hliadkujúci chodbami ústavu.
V pláne boli dva ciele: Poraziť Antikrista a potom čosi s trezormi, od ktorých kľúč má so sebou nejaký bublinkový mutant, zrejme ďalší dozorca. Nepamätám presne, ja tu len bývam. Mapa bola obrovská, a asi nie celkom rozumne (ale sme blázni, či?) sme sa po nej rozbehli každý inou cestou. Prvotným cieľom bolo zničiť tri oltáre, medzi ktorými Antikrist pendloval, a potom sa vysporiadať priamo s ním. Nešlo to veľmi hladko, povedal by som, že hodnú chvíľu takmer vôbec. Blúdili sme miestnosťami a chodbami, márovali podivných spolupacientov, agresívne zdravotné sestry a ďalších obyvateľov sanatória a popritom sa snažili nájsť niečo, s čím by sme vedeli útočiť. Ak už bolo veľmi zle, vedeli sme si aj predstaviť osobný happy place, v ktorom sa tiež dali nájsť (predpokladám, že imaginárne) zbrane. Stratégiu sme ale nemali nic-moc, čo sa podpísalo na celkovom výsledku a nakoniec sme pred vypršaním časového limitu nesplnili ani jeden cieľ.
Bola to zaujímavá skúsenosť, téma v tej hre celkom bola, a čo nebolo, sme si dotvorili vtipnými pokecmi a komentármi. Čo mi kus vadilo, že to celé trvalo dosť dlho a vznikali (aspoň pre mňa) dosť veľké prestoje. Keďže mapa bola obrovská, tak často moje kolo pozostávalo len s rýchleho presunu a potom som čakal, kým sa ostatní spolupacienti vybláznia. Možno na prvú hru by stačilo aj splniť len jeden z cieľov (čo by ale asi znamenalo len to, že by sme prehrali skôr).
Vlci
Pali: Demo nám s Martinom predstavil túto graficky nádhernú area control hru o vlčích svorkách. Každý z hráčov ovládal svoju vlčiu svorku, množil sa, staval pelechy a dúpätá, lovil zver a lákal osamelých vlkov a hlavne sa snažil v správnom čase ovládať určité bodované oblasti mapy. Pri tejto partii som si naplno uvedomil, že pri area control hrách, kde mám veľkú voľnosť pohybu ma veľmi brzdí môj síce liečený ale aj tak úplne nepotlačiteľný AP syndróm. Keď sa potom snažím hrať svižne, mám dobrý pocit, že nehrám optimálne a vlastne ma takáto hra potom až tak nebaví.
Na začiatku som sa rozliezol po nesprávnych oblastiach mapy, no povedal som si, že to nevadí a niečo obodujem na konci. Osamelých vlkov sme moc protihráčom nenechávali, lov sme taktiež skoro úplne vypustili. Napriek tomu, že hru som si až tak neužíval, musím uznať, že má nádherný dizajn, veľmi zaujímavý systém pohybu, v rámci ktorého otáčate dieliky terénu a snažíte sa dostať stranou hore dva dieliky s terénom na ktorý sa chcete pohnúť.
Fajn je aj zvyšovanie dosahu pohybu, vytia a lovu na doske vašej svorky a hráč sa môže zamerať na rôzne stratégie, žiadna mi neprišla ako povinná jazda. Moja príprava na bodovanie oblastí v poslednej tretine hry sa mi nakoniec vyplatila a chalanom som trošku bodovo ušiel, ale celkovo to nie je hra pre mňa.
They mostly come at POPPLEG, mostly (Aliens: Another Glorious Day in the Corps)
Už len v trojici, bez Dema, sme pokračovali v ameritrashovom dungeon crawleri, tento krát v kolónii na planetoide LV-426. Zahrali sme si prvý scenár, v ktorom sme si vyskúšali prvé stretnutie mariňákov s xenomorphmi. Cieľom bolo nájsť Newt a dostať ju a zvyšok vojenskej jednotky do bezpečia. Začiatok bol pomerne kľudný, alieni nikde, tak sme pre istotu zabarikádovali všetky bočné dvere, aby sme mali voľný priechod chodbou k východu z levelu. Newt robila spočiatku problémy, ale Ripley ju po niekoľkých pokusoch ukľudnila.
Za ten čas sa ale v uzamknutých častiach nahromadili a ku koncu hry sme mali čo robiť, aby sme ich útoky odrážali. Celkom platný sa opäť ukázali plameňomet, či granáty. Nakoniec sme úspešne opustili sektor. Aj keď v endurance balíčku (čo by takom počítadle životov), ostávalo asi 7 kariet.
SOBOTA
It belongs in a museum! (Silver & Gold Pyramids)
Matúš: Sobotné ráno som začal fillermi vo dvojici s Martinom. Najprv to bol pokračovateľ vyškrtávačky Silver & Gold. Už pôvodnú hru som mal celkom rád, toto bolo ale ešte zaujímavejšie. Doplnené o viac predmetov, ktoré sa dali zbierať a hra dostala aj „tému“ vykrádania pyramíd. Hru som dokonca vyhral, takže som spokojný.
Dice check one-two, one-two! (Pásovec)
Matúš: Druhý filler vo dvojici bol Pásovec. Vyberáte si zo 6 kociek s rôznymi číselnými hodnotami a snažíte sa nahádzať hodnoty, ktoré máte na kartách, čím sa kariet zbavujete. Kto sa prvý zbaví všetkých, vyhral. Podarená zábavka, ktorá mi ukázala, že sčítanie troch čísel do 20 nie je až taká automatická pohodička, ako by som si myslel. Ale vyhral som.
Paleo & Paleo
Pali: Najprv len s Demom a pri druhej hre so Stolkym sme sa ponorili do útrap a radostí neandertálskeho kmeňa v kooperatívnej hre Paleo. Hrali sme dva scenáre, ktoré majú iné ciele a hlavne iné udalosti, ktoré kmeň musí zvládnuť prežiť a postupne poskladať puzzle s maľbou, čo ukončí hru. Hráči majú viacero postáv s niekoľkými rôznymi schopnosťami a tie im spolu s vylepšeniami a vyrobenými nástrojmi pomájahú zvládnuť rôzne úlohy a prekážky od zberu plodín a surovín, cez naháňanie vlkov až po boj s medveďom. Každý hráč má dostane časť spoločného balíčka kariet, z ktorého si vyberá vo svjom ťahu akciu vždy z troch vrchných kariet. Niekdy je to karta, kde môže niečo získať alebo sú tam aj červené karty, ktoré takmer vždy znamenajú nejaký problém a môžu hráčove postavy zraniť. Pri umretí postáv alebo nesplnení určitých cieľov získava kmeň lebky a pri nazbieraní piatich, hra končí prehrou.
Nám sa podarilo obe hry pomerne pohodlne vyhrať alebo bolo to skôr štastie začiatočníkov, lebo ako nám Demo hovoril, táto rodinná hra je síce prístupná, ale dosť ťažká na výhru, čo je ale pre mňa vlastne znak dobrej kooperatívky. Rád si ju ešte niekedy zahrám – survival totiž milujem.
Help me, Demo, you are my only hope! (Star Wars: Rebellion)
Matúš: Po regroupe došlo na epické Star Wars. Demo si hru chcel vyskúšať, tak sme sa na to podujali. Hru som nehral už pekne dávno a dokonca som medzičasom dokúpil aj rozšírenie, takže vysvetľovanie bolo trochu kostrbaté s pozeraním do pravidiel, ale rozbehali sme to. Ja klasicky za Impérium, Demo za Rebelov. Prvých pár kôl sa Demo skôr oťukával so systémom, ani veľa rebelských cieľov neplnil, ja som postupne zbieral vojenskú silu aj informácie o jednotlivých planetárnych systémoch a keď už to vyzeralo, že neostáva veľa planét, kde by sa mohla rebelská verbež schovávať, Demo vytasil cieľ, ktorý mu každé kolo dovoľoval skórovať 1 iný cieľ zdarma. Ten si zakempoval v rebelskom systéme ďaleko od mojich armád.
Takže jednak mi trvalo dve kolá, kým som k nemu došiel a po druhé ho v boji nielen ubránil, ale ešte mi aj zabil cisára Palpatina! To som už ale odhalil, že sa rebeli skrývajú na Endore, akurát mi dochádzal čas. V snahe vrhnúť všetko smerom k Endoru, som ponechal Hviezdu smrti osamotenú len s dvoma TIE-fightermi.
To však využil Demo a proti Hviezde rebeli vyslali len zopár malých stíhačov a transportnú loď. Po prvom neúspešnom nálete prežil jeden jediný X-wing, ktorý už na druhý pokus presne trafil odvetrávaciu šachtu a poslal celú vesmírnu stanicu s tisíckami nič netušiacich pracovníkov na smrť. Masový vrah. Rebelskí teroristi týmto zasiali do srdca Impéria strach, ktorý nakoniec viedol k jeho pádu a nastoleniu krutovlády Novej Republiky.
Kitchen Rush/ Bláznivá kuchyně
Pali: Táto párty blbina sa stala rozhodne najhranejšou hrou akcie – ja som to hral až štyrikrát. V reálnom čase sa snažíte ako personál reštaurácie v limite 4 minút uvariť jedlá podľa želaní zákazníkov. V jednotlivých scenároch sa postupne zvyšuje obtiažnosť – suroviny sú vo viacerých skladoch a treba ich dokupovať , bylinky sú v záhrade, taniere treba umývať atď.
Je to jednoduchá zábava, ale dobre to simuluje ten stres a zhon, aby ste to stihli včas a so správne navarenými jedlami. Postupne to hrali hádam všetci na akcii :).
Sorcerer
Pali: Bol som príjemne prekvapený, keď sme sa na Sorcerera nazbierali štyria. V boji čarodejov v uličkách temného viktoriánskeho Londýna stáli proti sebe Martin s Janym a ja s DávidomPP. Martin kúzlil stromy, Jany si plnil nádoby krvou, Dávid bol pyromancer a ja druid s trolmi studených fjordov. Martinove stromy Dávid pálil, Jany zatápal v bojoch silou z krvi a moji trolovia sa nedali poľahky skoliť.
Hra pekne odsýpala, museli sme si vo štvorici ustriehnuť striedanie akcií a párkrát sme použili viac ako maximálne povolených 7 kociek v boji, ale bolo to napínavé a dobrý pocit z výhry nám s Dávidom troška pokazilo zistenie, že Martinove stromy sa mali hrať inak a nevedome si urobili v hre hendikep. Som rád, že som si vyskúšal hru v štyroch, mňa bavila veľmi :).
Heat: Pedal to the Metal
Pali: Heat vo štvorici s 2 automami sme si tentokrát okorenili špeciálnymi kartami v našich balíčkoch a špeciálnymi automa pretekármi i žetónmi počasia, ktoré ovplyvňovali jednotlivé úseky trate. Hra ma opäť bavila, prídavky hru príjemne ozvláštnili. Niekde v strede pretekov som sa vybúral na zákrute a už som nedohnal ostatných, akurát sa mi podarilo predbehnúť pred cieľom Janyho. Vyhrala to automa, druhý bol DávidPP. Rád zahrám aj next time.
Bears. Beets. Banners. (Oath: Chronicles of Empire & Exile)
Matúš: Pravidelne sledujem Paliho zápisky z hrania Oathu v podobe kroník, ktoré zverejňuje na blogu. Pravidlovo som o hre nič netušil, ale kroniky sa čítali veľmi dobre, tak som si chcel nejaký príbeh zažiť sám. A teraz na to došlo. Ostrieľaný kancelár Pali + traja nováčikovia v podobe občana Martina a dvoch vyhnancov – Janyho a mňa – sme sa pustili do ďalšej kapitoly ríše. Ciele každého hráča sú rozdielne: Kým kancelár sa snažil udržať si moc splnením prísahy, ktorú dal, občan sa mu v tom snažil dopomôcť, ale len do tej miery, aby stihol splniť svoj cieľ, ktorým by zvrátil víťazstvo na svoju stranu. Vyhnanci sa snažia vyhrať tak, že splnia víziu, ktorú počas hry získajú, alebo „ukradnú“ kancelárov cieľ, čím sa stanú uzurpátormi. To všetko sa odohráva na trochu abstraktnej mape pozostávajúcej z centra ríše – Domoviny, ríšskych Provincií a najvzdialenejších Odľahlých krajov (+/- nepamätám presné termity).
Do hry som išiel čisto s tým, že si hru chcem zahrať a stať sa súčasťou príbehu, ani mi nešlo o víťazstvo. Ako vyhnanec som sa schválne umiestnil do najvzdialenejších regiónov, kde sa ešte dalo niečo objavovať a plán bol vybudovať si tam zázemie a ďalej sa uvidí. Pri preskúmavaní regiónov som dokonca našiel nejaký tajomný trezor, ktorý som chcel využiť na nazbieranie tajomstiev. Zároveň vedel trezor kradnúť aj kancelárove tajomstvá a tým ho oslabovať v plnení jeho cieľa, čo sa Palimu samozrejme nepáčilo. Vtrhol do môjho kraja a trezor mi ukradol, čím zabrzdil moje pokusy o rozvoj a samozrejme ma nahneval. Tu niekde sa zrodil plán, že naňho zaútočím, a pokúsim sa mu ukradnúť jeho cieľ „práporec najtemnejšieho tajomstva“. Ukázala sa ale moja neskúsenosť, a kým som sa nejako dal dokopy, kancelár sa obrnil osobnou strážou a zakempoval na Súdnom dvore, kde nám de facto znemožnil ukradnúť mu práporec a ešte aj urýchlil koniec hry. Janymu sa aspoň podarilo kancelárovi ukradnúť „práporec priazne ľudu“, ale to už bola slabá útecha a hlavne nebol čas to ďalej využiť, lebo prišiel koniec hry. Občan Martin sa pretrtošil celú hru obklopený osobnými strážami a významnejšie do diania nezasiahol. Hru vyhral Pali a ja sa naozaj veľmi teším na ďalší diel kroniky.
Pali: Napriek obavám z môjho ešte kostrbatého vysvetľovanie tejto komplexnej hry sa toho chalani chopili veľmi dobre a opäť sa podarilo hraním napísať pekný príbeh. Viac tuto v zápise o 9. veku Ríše.
What would Lacero Pulvinus do? (Far Away)
Matúš: Nasledovala survival sci-fi kooperačka vo dvojici s Janym. Ako astronauti podvýživeného vesmírneho programu sme pri prvej misii samozrejme rovno havarovali, pretože škrty v rozpočte nás pripravili o pristávací mechanizmus ako aj o základnú výbavu v podobe vysielačiek, balíčkov prvej pomoci a pod. To de facto znamenalo, že ak sme sa od seba pri preskúmavaní planéty vzdialili, nesmeli sme ako hráči nijako komunikovať. Keďže sme hru hrali vlastne prvýkrát (sólo nerátam), tak sme si to uľahčili aspoň tým, že sme sa rozprávali o pravidlách, nie však o našich cieľoch. No a teda úlohou misie bolo opraviť loď a postaviť niekoľko budov, ktoré budú tvoriť prvú základňu na neznámej planéte.
Všetko by bolo super, keby sme pri preskúmavaní nenarážali na miestnu faunu, ktorej sa nie úplne páčilo, že im lezieme do zelí. Rôzne druhy zvery sa ale správali rozdielne a tak sme mohli naraziť na podivných mäsožravých slimákov Cladeswar Zonae, ktorí sami o sebe boli neškodní, ale v presile zaútočili na hocikoho, alebo obrovské bylinožravé Oasis Ambula, do tieňa ktorých sa schovávali menšie potvory. Fígeľ celého je ale v tom, že aj za príšerky sme hrali my a podľa určitých charakteristík sme sa snažili vymyslieť, čo by taký Cibus Devorandom urobil. Odohnal by nás? Začal by nám ničiť budovy? Alebo by radšej išiel hľadať jedlo? Bol to celkom slušný survival, museli sme nájsť jedlo aj pre seba a zomrieť sa dalo okrem klasických zranení aj na osamelosť. Nakoniec sme úspešne splnili ciele misie a opustili túto podivnú planétu, aby sme najbližšie havarovali inde lebo, veď viete.
NEDEĽA
In the grim darkness of the far future, there are only Tonks! (TONKS)
Matúš: Nedeľné ráno sme si čakaním na Martina skrátili Tonkami. Tonky sú srandovné home made tanky vyrobené z bordelu, ktorý som doma našiel. Pointa hry je jednoduchá, rozstrieľať všetkých ostatných. Hrá sa to na štvorcovom bojisku 2×2 stopy, na ktorom sa nachádza zopár prekážok, ktoré nám sťažujú pohyb a poskytujú aký-taký kryt pred nepriateľskými delami. Zahrali sme si teda v trojici Dávid, Jany a ja. Vyhral to Jany, ktorý najprv zničil Dávida a potom aj môj nepohyblivý tonk, ktorému predtým zostrelili oba pásy.
Hru sme si neskôr zopakovali vo štvorici, v tímovej prestrelke, kedy sme proti sebe nastúpili Martin a ja vs. Jany a Demo. Hra to bola trošku statickejšia, ako predchádzajúca a záver sa niesol v znamení ramovania medzi polorozpadnutými tonkami, až na bojisku ostal len ten môj. Myslím, že to bola celkom fajn zábavka a celkom ma láka kampaňové legacy hranie, aj keď viem, že naň vlastne asi nikdy nedôjde.
Business, business never changes (SpaceCorp: 2025-2300AD)
Matúš: Preteky v osídľovaní vesmíru si tentokrát so mnou vyskúšali dvaja nováčikovia – Martin a Demo. Hrali sme len prvú éru, t.j. osídľovanie po pás asteroidov. Vyhral som to nakoniec ja, možno mi pomohli väčšie skúsenosti s hrou a tiež skutočnosť, že som mal na ruke až dve time karty, vďaka ktorým som získal náskok pri objavovaní nových miest pre výstavbu základní. Demo a Martin skončili na zdieľanom druhom mieste.
To the Moon and beyond! (Catch the Moon)
Matúš: Prvý tohtoročný POPPLEG sme ukončili vo štvorici Demo, Martin, Jany a ja dexterity fillerom Catch the Moon plnom vtipných momentov :).
#boardgametales 