Dojmy z hrania hier na januárovej hernej akcii POPPLEG v Levoči, kde sa mydlil baran, Hitler skončil zrolovaný v mape a keď nebolo čo iné v ťahu robiť, útočili sme na Matúšove kocky.
GREENLAND
Už pred Vianocami som sa tešil, že túto Eklundovu hru zahráme v plnej sile, ale keďže ja som vypadol v novembri a Rišo teraz, o tuk pôvabných slečien Grónska sme bojovali len v trojici s Martinom a Janym. Hra je mechanizmami veľmi príbuzná predošlej Eklundovej hre Neanderthal, má zopár noviniek, ale pocitovo to je stále starý dobrý Neanderthal. Keď som si ju predobjednával, bolo to hlavne preto, že umožňuje hru 4 hráčov. Každý hráč má svoj kmeň, s ktorým sa snaží prežiť besnenie grónskej zimy, nedostatok surovín a prípadne podľa okolností buď stať sa najväčším alfasamcom s množstvom ulovených zvieracích trofejí, alebo pokorným, ale životy pohanov nešetriacim kresťanom, ktorý sa infiltruje do polyteistických kmeňov a pokúša a ich obrátiť na vieru v jediného boha. V jadre sa ale stále pokúšate v rôznych biómoch zo zverov získať suroviny (tuk, železo či mrožovinu), uloviť ich na trofej prípadne domestikovať alebo skonštruovať nejaké síce primitívne ale veľmi dôležité vynálezy. Vikinské lode sem tam donesú aj nejaké výdobytky z Európy, ktoré môžete dražiť a verte, že aj obyčajný hrniec vie v ťažkých časoch zachrániť celý kmeň.
Oproti Neanderthalu už nemusia hráči dražiť dcéry, tie majú už od začiatku hry, akurát, že majú tak dobré špeciálne vlastnosti, že o nápadníkov z iných kmeňov nie je núdza. No a komu sa neujde dcéra, ešte stále sú v hre kozy, ovce a poníky. Hlavnou zmenou je ale náhrada mechaniky vývinu mozgu za akoby kmeňovú stranu hráčskych dosiek v Neanderthale, pričom na počiatočnej polyteistickej strane získavate víťazné body aj za trofeje a na monoteistickej za železo a mrožovinu. Pomerne potrebnou surovinou je ale tuk, resp. energia, ktorou platíte za udržiavanie starejších a zdomácnených zvierat pri živote. Mrznutie pologúľ nahradil presun biómov z teplej na chladnú stranu, kde je lov oveľa náročnejší. Zaujímavým prvkom je aj priradenie dvojíc kmeňov k domácim územiam na severu a juhu, takže ak chce kmeň zo severu ísť loviť a šíriť semä na juh, musí mať buď sane alebo starejšieho moreplavca. Ďalšou novinkou sú dve karty Nového sveta v kanadskom Newfoundlande (Markland a Vínland), ktoré sú súčasťou radov biómov a fungujú ako samostatné kolónie, kde je nutné sa ale plaviť. Eklund zároveň akoby vypočul hlasy volajúce po nejakej možnosti skorigovať zlé hody kockami a v Greenlande je viacero prvkov, ktorými možno zlé hody opraviť (prehodenie kociek) či vynulovať prípadné straty, pričom schopnosti prehodenia kociek sú rozhádzané na kartách jednotlivých kmeňov a kartách vynálezov.
No a po krátkom antré, prejdime k zážitkom samotným. Že hra nabáda k trashtalku už samotným mechanizmom získania schopnosti dcér pomocou manželstva s cudzími lovcami sme vedeli. Ale že sa to miestami zvrtne v zooporno, to prekvapilo aj nás samotných. Alebo sme len asi nepochopili mechaniku, že svojej ovci usteliem, dám je teplého sena (podmienka pre zachovanie zvieraťa), aby som získal potomstvo vo fáze zvierat a nejaká zelená tunitská paskuda od susedov si to potomstvo vezme namiesto mňa. Nechcem ísť veľmi do detailov, ale keď nájdete vedro za baranom, dá sa z toho vytušiť, čo sa dialo.
Ale nechajme čerešničky bokom. Hra bola pomerne zábavná, ale opatrná. V podstate sme sa do otvorených bojov na biómoch alebo dcérach nepúšťali, ale za to barana som si už po 4. návšteve tunitského alfasamca musel chrániť a pred maštaľou bolo pár potýčok. Každý si tak trošku hral na svojom piesku, niečo ulovil, populácie kmeňov sa udržiavali viac-menej na stredných až nízkych hodnotách a aj to prispelo k tomu, že sme boje nechceli moc riskovať. V závere hry, ktorá trvá presne 10 kôl (nie je tu možné predlžovanie ako v Neanderthale pomocou Würmského zaľadnenia), som bol na tom najbiednejšie ja, starejší boli podochnutí, tak som prešiel na kresťanstvo a chcel som vyskúšať stiahnuť do pekla aj Janyho Tunitov za to zverské smilstvo. To sa mi vyslaním posla a prehováraní kmeňa dvomi biskupmi aj podarilo a zrušil som Janymu 9 bodov za trofeje, lebo sa mu po konverzii rátalo namiesto trofejí železo a mrožovina. Napriek môjmu kingmakingu to ešte Jany mohol vyhrať, ale na Marklande hodil zle a umrelo mu viacero osadníkov Nového sveta, takže to vyhral Martin s ryšavými Vikingami, druhý bol Jany za Tunitov a ja na chvoste s veľkým odstupom za Thulov. Určite to chce ešte doštudovať niektoré herné situácie a prečítať si nanovo pravidlá, aby sme z toho vytrieskali naozaj epické partie. Ale rozhodne to má potenciál, dupľom keď ešte uvážime možný variant hry “Nacistické Grónsko”.
BLACK ORCHESTRA
Keď už sme pri náckoch, dajme si vysoké svetlo tejto akcie – zlikvidovanie Hitlera v hre Black Orchestra. Kooperatívka, kde v roliach atentátnikov a ich komplicov snováte plány na likvidáciu voccu vodcu ríše, pričom vám skutočné vojnové udalosti a proaktívne GESTAPO hádžu pod nohy kolená polená. Okrem ostrieľaných atentátnikov Janyho a mňa s nami hrali aj Matúš a Dávid a. k. a. jedový špecialista. O tejto partii ešte budete čítať od Matúša a Janyho, ja len v skratke zhrniem taká pamätné momenty:
- Matúš na začiatku hry, pri vysvetľovaní pravidiel vraví, že on teda určite nechce hádzať finálny hod kockami na atentát.
- Dávid získava postupne všetky tri plány na atentát, kde potrebuje jedy – otrávené jedlo, otrávená zásielka, útok plynom.
- Zosnováme prvý útok, ale otrávenie jedla nám nevyjde, avšak nie sme odhalení.
- Janyho postava z radov civilistov nás zásobuje informáciami o raziách Gestapa lepšie ako syn nitrianskeho oligarchu.
- Druhý už troška zúfalejší pokus otráviť Hitlera a Dávid The Poison opäť zlyháva a opäť nie sme odhalení.
- Keď ide do tuhého a blíži sa ruská armáda, Matúš a ja odchádzame službne zrelaxovať niekde do matere k Litve, hoci Matúš má plán na únos Hitlera a aj potrebné vybavenie.
- Prehováram Matúša, že reku, viem, že rád cestuješ, ale tu kurva zabíjame Hitlera, tak sa láskavo vráťme do Berlína.
- S veľkým sebazaprením sa Matúš nakoniec hýbe za mnou smerom k Nemecku.
- Ostatní traja máme všetky prostriedky k tomu, aby sme Hitlera udržali v Tannenbergu, len Matúš sa zase zajebáva v Prahe.
- Máme nádej na posledný tretí pokus o atentát.
- Po Dávidovej karte udalostí sa Hitlerova vojenská sila zvyšuje. Nemáme nádej na tretí atentát!
- Jany vyhodnocuje kartu udalostí po svojom ťahu a Hitlerova vojenská podpora klesá na minimum! Máme nádej na tretí atentát!
- OK – na posledný pokus o atentát potrebuje Matúš 4 akcie – štandardne má tri, ale keď si hodí kockou, má 1/3 šancu (hod 2 alebo 3), že získa tú štvrtú.
- Hádže 2! Máme 4 akcie a Matúšov wehrmachťák prichádza do Tannenbergu.
- Hitler sa v sprievode dobre informovaného civila, člena spravodajskej služby, ktorý mu obohacoval obedové menu a dvoch členov Wehrmachtu chystá na presun.
- Matúš hádže absolútne finálny hod na atentát, lebo na ďalší už nemáme čas ani prostriedky.
- Prečítajte si prvú vetu tohto odstavca.
- Nasleduje hod 6 kockami, na ktorých potrebujeme 4 úspechy (úspech je na 2 stranách D6).
- Áááááááááááááááááááááá! 4 úspechy a piaty cez dodatočný reroll!!! (4 dospelí chlapi vyskakujú od stola a kričia ako zmyslov zbavení, že vyhrali hru)
- Hitler končí zrolovaný v zemepisnej mape a odkladáme ho na dohnitie do kabinetu opustenej školy.
- Robíme si selfie fotografiu ako kážu pravidlá, lebo #WeKilledHitler:
VILLAGERS
Absolútne vyčerpaní si v zostave Martin, Jany a ja sadáme ku kartovej hre Villagers. Jednoduchá, s podivným otvoreným draftom, kde vykladáte dedinčanov s rôznymi schopnosťami tak, aby na vrchu na konci hry ostali takí, čo majú javiac peňazí, ktoré potom spočítate a máte víťaza hry – Janyho. No skrátka vypĺňač.
PŘEDSTAV SI
Viete si predstaviť hru, v ktorej heslá skúšate napovedať poskladaním priesvitných kariet so symbolmi na a vedľa seba tak, aby ostatní uhádli, že ukazujete uhlobaróna, atletiku alebo Boba a Bobka? Áno? Tak to je presne toto. 
FINAL FLICKTIER
Nemám rád frnkacie hry. Príde mi to ako divný koncept. Ale frnkacia hra v čarokrásnom farebnom vesmíre s mnohostrannými kockami, ktorú si Matúš sám vyrobil z poctivo zaplatených aj keď dodrbaných a nekompletných PnP podkladov – poďme zahrať :). Miška, Jany ak Matúš a ja sme si vybrali svoje frakcie, vysvetlili ich špeciálne schopnosti a mohli sme začať. V ťahu máte možnosť urobiť 2 rôzne akcie – pohyb, boj, stavbu, ťažba surovín, vylepšovanie svojej frakcie či plnenie verejných pick and delivery misií. Rozdiel oproti takej Zai (pozn. XIA – Legends of a Drift System) je s nadhľadom v tom, že je všetko extrémne zjednodušené a pohyb je extrémne skomplikovaný tým, že kocky musíte frknkať ako keď dávate frčku. To znamená, keď sa chcem dostať na určitú planétu, musím tam svoju kocku dofrnkať. To isté platí pri súbojoch, tu je hra však ešte krajšia v tom, že pri frknutí sa vám kocka môže pretočiť na inú stranu a z poriadneho útoku na 4, 6, 8 či 12-stennej kocke môžete epicky netrafiť alebo trafiť a skončiť na malej hodnote. K tomu nesmiete súpera odraziť ďalej ako je dĺžka bojového pravítka, lebo potom ujde z boja bez straty. Fakt sme to nerobili naschvál, ale Matúšove D6 sa stále tak nejak ponúkali na boj a to väčšinou vtedy, keď už sme nemali čo robiť v ťahu ako druhú akciu, a tak si to Matúš mnohokrát odniesol. Sorry jako. Vyhral to nakoniec Jany, ale len na remízolámač, inak mali s Matúšom rovnako bodov. Keby to bolo trošku kratšie, bol by z toho parádny filler, ale zahral by som si to znova asi.
TERRA MYSTICA
Keď je hra dostatočne graficky odpudivá a je vysoko v rebríčku BGG, je len otázkou času, kedy si potrebujem urobiť názor (že je väčšinou preceňovaná). Tak som pozval Matúša a Jožka na partičku Terry Mysticy (určite sa to takto neskloňuje).
Predstavoval som si to ako Small World, ktorý nemal rozpočet na grafiku a aj som sa Matúša spýtal, že kedy urobia aj grafiku na hracej doske :). A že keď už budú mať grafika, nech konečne dá do poriadku aj Feldove hry. Á, zabudol som, že sme pri raňajkách robili TOP 10 dizajnérov doskových hier, tak tu to máte:
Jany Matúš Pali Jožko
01. Jamey Stegmaier 01. Corey Konieczka 01. Phil Eklund 01. Simone Luciani
02. Phil Eklund 02. Martin Wallace 02. Jamey Stegmaier 02. Sébastien Dujardin
03. Vital Lacerda 03. Richard Lauinius 03. Nate French 03. Rudiger Dorn
04. Ignacy Trzewiczek 04. Mac Gerdts 04. P. Solelade a N. B. Sentiniero 04. Martin Wallace
05. Alexander Pfister 05. Mike Elliot 05. Christopher Boelinger 05. Phil Walker-Harding
06. Vlaada Chvátil 06. Adam Kałuża 06. Vital Lacerda 06. Richard Borg
07. Eric Lang 07. Ignacy Trzewiczek 07. Stefan Feld 07. Stefan Feld
08. Corey Konieczka 08. Daniele Tascini 08. – 08. Joel Toppen
09. Uwe Rosenberg 09. Dávid Turczi 09. – 09. Dávid Turczi
10. Kotry/Scholtz 10. Phil Eklund 10. – 10. Nate French
THE REAL TERRA MYSTICA
Späť k Terre Mystice. V hre má každý hráč svoj národ, ktorému sa snaží pripraviť jemu prirodzený terén, na ktorom potom môže stavať budovy. Ako tematicky nevábne, mechanicky to ale funguje a manažment zdrojov je pomerne zábavný, lebo okrem peňazí a robotníkov/šamanov sa do toho zrazu zamieša fialové energia, ktorou si viete zaplatiť veľmi nápomocné akcie na hernom pláne prípadne v prípade krízy nejakého šamana, či robotníka. A keď už mal autor pokope dosť spolu nesúvisiacich mechaník, spomenul si, že raz videl niekde také stupnice a dal to do hry, takže okrem rozvoja národa na mape, sa pomimo netématicky snažíte stúpať na stupniciach 4 živlov (v Teotihuacane je to aspoň pekne zviazané s témou stavanie chrámu a akciami uctievania bohov), aby ste mali ďalšie víťazné body. Za určitých podmienok viete v neskorších fázach hry vyhlásiť sídlo za mesto, čo vám prinesie ďalšie body a taktiež počas hry využívate bodovacie kritéria žetónu daného kola, ktorých je v hre spolu 6. Na konci sa spočítajú víťazné body a v hre nie je tiebreaker. Čo hre uznávam je veľká až nekonečná variabilita a zábavný manažment zdrojov, ale tému by som v tom nehľadal, nakoľko som si ani raz nemal dôvod spomenúť, že mám vlastne hobitov. A ešte sme s Jozefom skončili obaja prví. A verdikt? Po prvej hre mi to príde trošku preceňovaná hra, nič ma na nej nenadchlo tak, aby som to mal chuť hrať znova. Akoby môj dedo povedal “Neoselnilo ma to.”
DECRYPTO
Rozlúčkovým vypĺňačom bola slovná hra Decrypto, kde sa dva týmy snažia napovedať viacero kôl na vždy inú kombináciu 3 hesiel zo štyroch. Finta je v tom, že podľa nápoved, musí slová uhádnuť aj spoluhráč z týmu, ale nemali by ich ľahko rozlúštiť protihráči, ktorí sa snažia spárovať podobné nápovedy, hoci o hesle samotnom viacero kôl nemajú ani šajnu. Týmy sa striedajú v napovedaní a lúštení nápoved dovtedy, kým buď jedne z týmov nerozlúšti dvakrát poradie a číslo hesiel, ktoré protihráči nepovedali, alebo keď v rámci týmu niekto dvakrát neuhádne vlastné heslá. Martin s Miškou boli o chlp lepší a vyhrali záverečnú partičku tejto akcie nado mnou a Dávidom.
MATÚŠOV REPORT
POPPLEGovské hranie v roku 2020 sme začali s hojnou návštevou 7 ľudí. Škoda, že Rišo na poslednú chvíľu ochorel. Popri štandardnej zostave Pali, Martin, Jany, Jozef a ja pribudla aj Miška a nováčik Dávid.
GHOST STORIES
Do Levoče sme z Prešova dorazili až niekedy okolo pol šiestej a keďže na stole už bol prichystaný Greenland, ktorého sa zhostili Pali, Martin a Jany, ostatní sme sa rozhodli začať novoročné hranie depresívne s Ghost Stories. Kto túto kooperačku pozná, vie, že hráčom nič nedaruje a aj na najnižšej obtiažnosti je často nezdolateľná. Takže ako štyria bojoví mnísi sme sa rozhodli brániť dedinku pred útočiacimi zlými duchmi, ktorí nám ani na chvíľu nedali vydýchnuť. Darilo sa nám celkom dlho odvracať ich útoky (s menšími výnimkami), ale životy sa míňali a kocky nepadali, ako mali. Okrem toho si myslím, že Dávid a Miška mali zvoliť iné superschopnosti svojich hrdinov, ale po vojne je každý generál. Takže nakoniec sme nápor nezvládli a postupne odpadli Dávid, Jozef a ja, až na to ostala Miška sama a porúčala sa za nami tesne pred objavením hlavného duchárskeho bossa. Takže misia splnená, Ghost Stories neporazené.
GREENVRDELL DIVUKRAJ (EVERDELL)
Ako druhú hru sme po hromadnom odmietnutí Dávidovej Order of the Stick (prepáč, Dávid!) rozložili farebný Miškin Everdell/Divukraj. Hra vyzerá naozaj pekne, aj keď ten kartónový strom je vlastne dosť zbytočný a akurát z neho stále skákali dole ježkovia. Asi nám len chceli povedať, že ježko na strom nepatrí (aj keď korytnačky s tým problém nemali). Keď Miška hru rozložila, chytil som sa za hlavu, ako som videl všetky tie karty s kopou textu. Dostal som wingspanovský flashback a už som uvažoval, že to radšej budem hrať vizuálne (™ Kapitán) – podľa farebnosti obrázkov na kartách. Miška hru vysvetlila, ja som prepočul jedno pravidlo, ktoré mi potom v polovici hry otrieskali všetci o hlavu a išlo sa hrať. Hra má zaujímavý mechanizmus, trochu podobný ako v Manhattan Project, že každý hráč končí etapu v inom čase ako ostatní, a teda, že worker placentové políčka sa uvoľňujú v rôznych časoch podľa toho, kedy si svojich zvieratkovských robošov berú hráči domov. Zaujímavé je aj to, ako sa postupne nabaľuje množstvo akcií, ktoré viete urobiť. Kým v prvom ročnom období ste urobili možno 3 akcie, tak v každom ďalšom toho bolo viac a viac, až posledné obdobie trvalo naozaj dlho. Do hry som sa nakoniec celkom dostal. Wingspan mi príde ako oveľa väčší hlavolam, ako si budovať svoje tabló. Síce som si v určitej fáze vyplatil jedlo o jedno ročné obdobie skôr, ako to bolo podľa pravidiel a asi vďaka tomu získal náskok, mali ma ostatní hráči sledovať. Akciu som oznamoval a každý to odignoroval, takže :P. Skončil som druhý za Miškou, čo som rád, lebo inak by mi výhru určite otrepávala o hlavu pri každej príležitosti.
BLACK ORCHESTRA
Chlapci odvedľa dohrali eskimákov, tak sme urobili regroup a došlo na vysoké svetlo akcie: Black Orchestru. Tú sme dali vo štvorici (Pali, Jany, Dávid a ja) na najvyššej (hard) obtiažnosti. Na hru som bol zvedavý už dlhšie a teraz bola aj tá správna nálada, tak to prišlo – išlo sa na Mr. Hiltera. Akcie sa zúčastnili dvaja členovia Wehrmachtu, jeden agent rozviedky a civil. Začalo sa pozvoľne, bolo treba zvoliť plán atentátu a zhromaždiť prostriedky. Popritom sme museli byť v tej správnej nálade a odhodlaní, zároveň však v čo najväčšom utajení. Postupne ako sa odkrývala mapa a získavali sme zdroje, rozhodli sme sa pre plán otravy Hitlerovho jedla. Akciu mal vykonať Dávid, čo by člen vojenskej tajnej služby na jednom z Hitlerových bezpečných miest. Prvý pokus prišiel asi v tretine hry, no skončil katastrofálne (ani jeden úspech). Našťastie Dávid nebol odhalený a tak sme sa mohli o atentát pokúsiť opäť. Bolo však treba zhromaždiť nové zdroje Odolávali sme gestapáckym raziám a nepriazni osudu najmä vďaka zákulisným informáciám od Janyho, ktorý vedel pozrieť nadchádzajúce udalosti a reorganizovať ich tak, aby sme z nich vyviazli s čo najmenšou ujmou. Niekedy na konci druhej tretiny hry sme prekonali vážnu krízu motivácie a podarilo sa nám pripraviť na druhý pokus s otravou. Ja som popritom začal zbierať zbrane ako záložný plán na únos Hitlera. Dávid sa pustil do atentátu, ale opäť sa to nepodarilo. Morálka klesala nielen u postáv ale aj medzi nami. Začínalo sa to celé zvrhávať do momentu buď/alebo. Času bolo málo, ja s Palim som bol odvelený na východný front, keď generál wehrmachtu Pali zavelil, že to skrátka musíme skúsiť s únosom, kým vôbec máme čas. Nebol som tomu veľmi naklonený, lebo ako hráč si s kockami veľmi neverím, ale objektívne sme boli v situácii, že máme už len jeden posledný pokus a treba to urobiť čo najskôr. Chlapci všetko naplánovali, ako len vedeli, mne už ostávalo len dôjsť na miesto a pokúsiť sa Hitlera uniesť. Problém bol, že som nemal dosť akcií, takže som to musel prvýkrát risknúť s kockou, aby som získal akcie naviac. Podarilo sa mi získať presne toľko akcií, koľko som potreboval. Došiel som na miesto a hodil. Potrebovali sme 4 úspechy zo 6 a hodil som…wait for it… 4 úspechy! Všetci sme naraz vyskočili od stola a zvrieskli tak, až sme skupinke na opačnom konci stola asi spôsobili malé zemetrasenie v Ecos. Jany nás ešte mierne schladil, že na zvyšných kockách padli neúspechy, ktoré mohli prekaziť náš pokus, ale jeden z nich vedel zrušiť kartou a druhý som dokonca mohol prehodiť vďaka Paliho karte a tak sme Hitlerovi udelili ešte jednu ranu z milosti. Fakt epická hra, nepamätám, kedy som pri hre zažil také napätie, ktoré vyvrcholilo v jeden úspešný hod kockami. Fakt, ani to vlastne neviem presne popísať, bol to skrátka gamegasm… 😀
Boli dve hodiny, povedal som si, že lepšie to už dnes nebude a tak som išiel spať. Na druhý deň ráno sme klasicky počas raňajok dali pokec o našich top, tentokrát o dizajnéroch.
FINAL FLICKTIER
Keď sme sa všetci konečne zhromaždili, išlo sa na The Final Flicktier pri našom stole a Glen More II vedľa. Final Flicktier je 4x lite dexterity hra, v ktorej po hernom pláne frnkáte kocky čo by vesmírne lode vašej civilizácie a snažíte sa stavať budovy po planétach, zbierať suroviny, upgradovať svoje zvláštne schopnosti a plniť sem-tam nejakú pick up and delivery misiu. No a ak chcete, môžete aj zaútočiť na Matúšove lode, lebo čo iné sa dá vo svojom kole robiť, že Pali? Hrali sme to vo štvorici – Miška, Jany, Pali a ja, pričom Jany a Pali mali také agresívnejšie frakcie, čo Miške a mne dávali kus pociťovať. Ale ani nie tak Miške ako mne. 😀 Skoro som mal pocit, že leitmotív tejto hry je útok na tie modré šesťstenné kocky. Keďže sa mi vďaka tomu dosť často vracali kocky na domovskú planétu, vykašľal som sa na zbieranie surovín a stavbu základní a radšej som plnil každú misiu, na ktorú som aspoň trošku dočiahol. Kupodivu mi to vynieslo dosť bodov, aby som skončil spolu s Janym na prvom mieste a prehral len o tie breaker. Za mňa hra mala úspech a neľutujem tých pár večerov, ktoré som strávil výrobou PnP verzie. Chcelo by to asi len trošku rovnejšiu hernú podložku a očekovať faqy na BGG.
TERRA MYSTICA
Jany musel odísť skôr, takže sme pokračovali v šestici. Po dlhšom naťahovaní, čo hráme ďalej, a opätovnom odmietnutí Order of the Stick (opäť prepáč, Dávid) sme si rozložili Terru Mysticu v trojici, kým vedľa sa hral Wingspan. Pali zobral hobitov, Jozef rybákov a mne Miška vybrala mágov, takže za moju – spoiler alert – zdrvujúcu prehru môže ona. A tak trochu za to môže aj zle zvolená štartovacia pozícia pre moju jedinú usadlosť, ale to si nepriznám a radšej to zvalím na Mišku. Totiž asi polovicu hry som staval odrezaný od ostatných bez poriadnych zdrojov a mágie a v druhej polovici už bolo neskoro. Naozaj takto zle som túto hru snáď ešte nehral. Jozef aj Pali mi utiekli v bodoch pekne ďaleko a celé to skončilo ich zdieľaným víťazstvom (hehe) 101 bodov vs. mojich 54.
SPACECORP
Na poslednú hodinku akcie sme Jozef a ja odmietli Decrypto a zahrali SpaceCorp vo dvojici. Napriek tomu, že zatiaľ hrávam len prvú éru osídľovania vesmíru (po Mars a pás asteroidov), je pre mňa táto hra hajlajtom posledných dní a jeden z naj vianočných darčekov, čo som dostal. Škoda, že sa mi nepodarilo vyskúšať hru vo väčšom počte, ale aj vo dvojici je to fajn. Aspoň to bolo trochu voľnejšie, mali sme obaja viac priestoru na kolonizáciu. Jozef do hry vhupol celkom v pohode, dokonca ako prvý postavil základňu na Marse a tiež sa ako prvý dostal až na pás asteroidov. Ja som sa orientoval viac na vesmírne stanice na libračných Lagrangeových bodoch. Každý sme si išli svoju cestu a napriek tomu sme sa bodovo držali celkom tesne. Hru nakoniec vyhral Jozef 16:14. Verím, že si to najbližšie zahráme už aj cez druhú éru.
Akcia skončila, pobalili sme sa a vyrazili domov. Zahral som len 6 hier, žiaden filler, ani na Kauzy Zomri nedošlo, ale vôbec to nevadí. Odohral som pár plnohodnotných hier, a verím, že sa v takom počte stretneme aj nabudúce. Díky za hranie.
JANYHO REPORT
Prvý POPPLEG v roku 2020 sme rozbehli už v prvej polovici januára a to dokonca v nadštandardnom počte – 7 ľudí. Bez dlhého zdržiavania prejdem rovno k veci.
GREENLAND
Po mierne neskoršom príchode a úvodnom zvítaní nás už na stole čakal rozložený Paliho 85% Neanderthal, ku ktorému sme usadli v trojici s Martinom. Rozdelili sme si kmene a Pali nás uviedol do hry a do noviniek a rozdielov oproti tomu, čo už poznáme. Práve s Palim hrozilo, že si pôjdeme dosť po krku, keďže sme obaja patrili k severným kmeňom, Martin naopak k južným, takže na cestu k nemu by sme potrebovali moreplavcov, čo hneď zo začiatku nevyzeralo ako zvlášť kľúčová taktika. Ja som mal navyše pár lovcov aj v novej zemi – v Marklande. Hneď sme začali štandardným rozmiestňovaním starejších, lovcov a myslím že hneď v prvom kole som sa išiel pritúliť k Paliho dcére Peepeelee, ktorú som zaujal a vďaka nej som mohol držať kartu v ruke, takže sa mi asi v prvých dvoch kolách podarilo získať užitočné nástroje na lov vo dvoch rôznych biómoch. Nič z toho už ale čoskoro nemalo zmysel, keď sa na hracej ploche objavila moja Femme Fatale. Pali vydražil od obchodníkov ovcu alebo kozu? Vlastne neviem, čo za zviera to bolo ale padli sme si do oka a chodil som ju potom navštevovať každé kolo, až do momentu kedy ju Pali prestal kŕmiť senom. Popri týchto návštevách som zistil, že aj Martin, ktorého som veľmi nesledoval, mal nejaké zviera, dokonca od začiatku hry – dajakého somára, muflóna alebo čo. Určite si ale v tejto nehostinnej prírode neužili toľko horúcich chvíľ ako ja. Pri love sa mi v pár kolách darilo. Získal som dve trofeje v celkovej hodnote tuším asi 9 bodov a smeroval som k víťazstvu (trofeje sa bodujú pri polyteizme). Pre prípad, že ma vyhrážajúci sa Pali konvertuje na monoteizmus, mal som pripravenú miernu zásobu mrožoviny (pri monoteizme sa bodujú suroviny). V poslednom kole to Pali jediným pokusom skutočne úspešne dokázal a keď som videl, že ma tichý Martin môže predbehnúť, snažil som sa lovcov poslať do Marklandu, kde mi mali dať viac bodov, než keby boli u mňa. Po plavbe však lov dopadol katastrofálne a pomreli tam asi štyria z nich. Na konci hry ma Martin naozaj predbehol presne o štyri body, takže ak si myslíte, že štyria mŕtvi z Marklandu mohli radšej ostať doma, namiesto rizika, máte pravdu. Pravdepodobne sme nehrali všetko správne. Pár detailov sme kontrolovali v pravidlách a nie všetko bolo stopercentné jasné. Hra to ale bola zaujímavá, napínavá a vtipná aj vďaka našim pikantným smeťorečiam. Okrem toho – koľko krát v živote budete mať možnosť loviť tulenie mláďatá?
VILLAGERS
Ako druhú hru sme si v rovnakom obsadení dali Villagers. Ide o vizuálne celkom príjemnú draft ovečku (hmm… ovečka) kde sa snažíte vo svojej dedine vytvoriť výrobné reťazce ako drevorubač, stolár, atď. alebo pastier Richterov, potom hľadač hľuzoviek, pri čom každá takáto reťaz poskytuje silnejší efekt do draftu, do stavania alebo do záverečného bodovania. Bolo to relatívne jednoduché, nie veľmi dlhé a vyhral som to s poriadnym náskokom a 88 bodmi… so… stay tuned.
Intermezzo primo: Keďže sme po dohraní čakali na druhú skupinu a možné prerozdelenie síl pri stoloch, ukázali sme si s chalošmi hru Představ si. Ide o párty alebo rodinnú hru, v ktorej sa náhodne vybrané heslo / vec / činnosť, snažíte ukázať pomocou priesvitných kariet s jednoduchými obrázkami, ktoré môžete medzi sebou rôzne spájať, otáčať, hýbať nimi až kým niekto neuhádne alebo kým to nevzdáte (normálne tam asi býva časový limit). Hra (aspoň mne) zábavne spestrila čakanie, no vedzte, že pokiaľ vaši kolegovia nedokážu uhádnuť atletiku alebo lentilky, v prípade, že si vytiahnete Křemílka a Vochomůrku, asi bude časový limit bezpredmetný.
BLACK ORCHESTRA
Keďže vo Villagers nazbieral víťaz 88 bodov, pochopili sme to ako znamenie, že si máme zahrať Black Orchestru. To je tá hra, kde sa napchávate treskou, aby ste potom v kabinete neplnoletým študentkám mohli ukazovať bicepsy a brucho skupina dôležitých ľudí počas druhej svetovej vojny pokúsi vymyslieť, pripraviť a realizovať atentát na Hitlera. Stretli sme sa pri najvyššej obtiažnosti vo štvorici – dvaja členovia Wehrmachtu (Pali a Matúš), jeden z radov Abwehru (Dávid) a ja ako civil, diplomat. Hra sa zo začiatku pekne rozbehla a hneď sme začali vymýšľať možné plány. Najlepšie sa nám darilo pripravovať jedy, takže sme vybrali Dávidov plán na otrávenie, ktorý však pri prvom pokuse vôbec nevyšiel. Keďže nás ale Gestapo neodhalilo, plán bolo stále možné opakovať. Navyše si počas hrania Dávid pripravil ďalšie dva plány súvisiace s otravou, takže sme si síce mohli vybrať z troch rôznych / podobných, no ostali sme pri tom istom, ktorý ani pri druhom pokuse nevyšiel, no opäť bez pristihnutia pri čine. Našťastie mal v tom čase Matúš čiastočne rozbehnutý záložný plán. Zažehnali sme krízu presvedčenia, úspešne sme sa vyhýbali raziám Gestapa, kde mali moje diplomatické skúsenosti podstatnú úlohu, keďže som vedel vopred odhadnúť čo sa stane, prípadne bolo možné ovplyvniť poradie prichádzajúcich udalostí. Použili sme všetky možné prostriedky na Hitlerovo zdržanie, Matúš bol pripravený na útok, no vedeli sme, že sa Adolf chystá odísť do kancelárie, takže vzhľadom na pokročilý čas sme usúdili, že máme asi poslednú možnosť. Tak či onak bolo potrebné aby Matúš urobil o jednu akciu viac (4), než mal vo svojom kole k dispozícii (3). Musel preto vo svojom ťahu konšpirovať aby si počet akcií zvýšil, čo mu vyšlo úplne presne. Troma pohybmi prišiel k Hitlerovi a poslednou akciou odštartoval plán únosu. Pri hode kockami hodil opäť úplne presný počet potrebných úspechov a my všetci sme s výkrikom vyskočili od stola. Výbuch pozitívnych emócii a záver hry stavajú tento zážitok na pozíciu vysokého svetla celej akcie. Je síce pravda, že sme Adolfa ‘iba’ uniesli … Čo sme mu ale spravili potom, radšej nechcite vedieť.
Intermezzo secondo: Vo chvíľke premýšľania čo ďalej, sa Pali ponúkol, že mi ukáže niektorú zo svojich únikoviek. Vybral Opustenú Chatu, ktorá je vraj z jeho zbierky na prvé vyskúšanie najprijateľnejšia. Predstavil mi systém hrania a nechal ma nech si to poobzerám, prípadne si skúsim vylúštiť dajaký rébus. Keďže som už zopár ‘veľkých’ únikoviek vyskúšal, zaujímalo ma, ako to bude vyzerať v tejto krabičkovej verzii. Nechcel som pri tom sedieť veľmi dlho, pre prípad, že ma to zaujme a budem si to chcieť zahrať poriadne alebo aj s nejakým parťákom. Podľa prvého dojmu to bude fungovať celkom dobre a Paliho ponuku na požičanie pravdepodobne v budúcnosti zvážim – len ju teda ostáva prispôsobiť časovo alebo personálne.
CATCH THE MOON
Keď sa už časť osadenstva odoberala do ríše snov, vybrali sme sa spolu s Miškou, Martinom a Dávidom na cestu za mesiacom v hre Catch the Moon. V hre skladáte rebríky, ktoré vystupujú z oblakov a musia plniť určité kritérium. Buď sa musia dotýkať iba jedného ďalšieho rebríka, alebo presne dvoch, prípadne sa môžu dotýkať jedného alebo dvoch ale musia v danom ťahu vytvoriť najvyšší bod na ceste za našim najbližším vesmírnym telesom, ktoré v prípade, že sa vám ťah nepodarí, uroní mesačnú slzu. Vyhráva hráč, ktorý mesiac rozplakal najmenej. Pri dvoch hrách som v jednej vyhral ja, v druhej tuším Miška. Je to síce hra z nie veľmi obľúbenej kategórie dexterity hier, no podľa mňa je veľmi príjemná a pekná. Pred spaním, ako sme ju hrali my, sa mi zdá úplne ideálna.
FINAL FLICKTIER
Na druhý deň ráno sme si pri raňajkách prešli topy na tému herných dizajnérov, kde som sa po prvý krát do tejto debaty plnohodnotne s použitím vlastného rebríčka zapojil aj ja. Po tejto výživnej debate sme si v zložení Miška, Pali, Matúš a ja rozložili Final Flicktier hand-made by Matúš. Je to v podstate civilizačná hra, v ktorej svoje kockolode frnkáte a šťucháte po vesmíre, aby ste tam potom mohli ťažiť suroviny, stavať budovy a kde tu aj trošku bojovať. Názov ani jednej z rás si asi nepamätám, teda až na fakt, že Miška hrala za Santa Clausa, čo na svojich saniach roznáša darčeky. Moja rasa bola dosť agresívna (aj keď neviem prečo – vážne si pamätám len to, že to bolo čosi ako robot-mech a bol ružový), no neorientoval som sa týmto smerom hneď od začiatku. Trošku som upgradoval svoje schopnosti a možnosti, a tiež som postavil pár ťažiarskych budov. Keď som videl koľko kariet mali niektorí protihráči z jednoduchých doručovacích misií, vedel som, že v tejto oblasti ich už nedobehnem. Preto som sa zameral na boj a postavenie všetkých dostupných budov, aby som tak ukončil hru. Keď som sa chystal postaviť poslednú budovu, pripravil som si dve lode na jednu planétu, pre prípad, že by mi niekto jednu z nich zničil. Budovu som postavil, spustil som koniec hry a čakal čo bude. Tesne pred mojím ťahom sa ešte do hry dostala úloha ‘prejav svoju vojenskú silu umiestnením všetkých lodí na jednu planétu’. Osamelá lodička sa pripojila k ostatným a so zvolaním ‘Já byl zvolen mocnař, nicht čtenař!’ som sa tešil na jednoznačné víťazstvo. Ako sa nakoniec ukázalo, výsledok vôbec nebol jednoznačný a najväčším konkurentom mi bol Matúš, ktorý značnú časť hry dostával od ostatných do držky. Pri sčítaní bodov sme boli všetci blízko pri sebe, no a Matúša som nakoniec predsa len predbehol na remizolamač v podobe zvyšných zdrojov na konci hry.
Flicktier bol aj pre mňa final a z januárovej akcie som sa porúčal skôr než ostatní, takže nič ďalšie som si už nezahral. Zvedavý som a aj do budúcnosti budem na Kauzy – Zomri hru, v spoločnosti takých osobností ako Kapitán alebo Tupý Chuj. Tento POPPLEG hodnotím veľmi pozitívne a teším sa na ďalšiu príležitosť, verím že v podobne bohatom zložení, ako po stránke personálnej, tak aj z hľadiska rôznorodosti zahraných hier.
Hral sa ešte ECOS a GLEN MORE II, ale nikto zodpovedných za zodpovedanie dojmov o tom zatiaľ nič nenapísal, tak pripájam aspoň nekvalitné fotky :).
Do komentárov napíšte, ktorá hláška alebo príhoda z ktorej hry vás najviac pobavila. Do zahrania na jar!
#boardgametales 
Pre mňa je to Janyho hláška ‘Já byl zvolen mocnař, nicht čtenař!’ a pri Black Orchestre som sa dosť zabával na tom, ako Matúš od začiatku ukrutne nechcel robiť finálny hod na atentát a ako ho nakoniec musel robiť práve on :).
Páči sa miPáči sa mi
Mocnař, nicht čtenař to vyhral na plnej čiare, neni o čom… 😀
Páči sa miLiked by 1 person