Dojmy z hrania monštróznej 4. edície, prepracovanej, graficky ba aj vizuálno-hapticky vymazlenej 2. edície a priehľadného filleru na decembrovej hernej akcii POPPLEG v Poprade, kde nás v zložení Jany, Martin a Pali aj po negatívnych antigénových testoch na koronavírus strčili do kutice v podkroví. Avšak aj na malých stoloch sa diali veľké veci…
TWILIGHT IMPERIUM (4. edícia)
Môže byť niečo výživnejšie ako stráviť minutáž jedného pracovného dňa pri jednej partii? Nie, a preto si to treba rozdeliť na 6 hodín vesmírnych súbojov so štipkou diplomacie večer a dohrať ostatné dve hodiny ráno, hoci už večer bolo všetkým jasné, že ak to extra nedodrbem, zrejme to vyhrám. Ale poďme po poriadku, lebo táto hra si to zaslúži. A okrem toho sme odohrali len tri hry, takže niečím tento zápisok na blogu musím vyplniť :). Jany o tomto monštre uvažoval už dlho a keď sa mu v novembri naskytla príležitosť kúpiť TI4 za dobrú cenu, veľmi sme ho neodhovárali. Ono TI4 a Eclipse, ktorý sme už viackrát hrali, sa tak často porovnávajú, že sme sa na to porovnanie tešili aj my.
Prvým problém bol však presun akcie do Popradu a z rokovacej miestnosti do kutice v podkroví, kde nebol ani jeden veľký stôl, ale za to tri malé stoly, ktoré sa dajú vyskrutkovať do vyššej polohy a môžete si ich nepohodlne spojiť, aby vám jemne nakláňali hexy s planétami. A celý čas dávať pozor, aby vám nepadali komponenty na zem, aby ste lakťom tie stoly príliš nenakláňali. A čipsy s kofolou si dáte zase niekam na stoličku a ten čo sedel najďalej od WC sa ani radšej nepôjde vyšťať, aby nenarušil krehkú rovnováhu nasetupovaného univerza! A to som sa znížil k tomu, že som vysvetľoval herným muklom, že my FAKT potrebujeme veľký stôl, lebo máme veľkú hru, ktorú nezahráme na malom stole. Ani nechcem vedieť, čo si mysleli, že naozaj potrebujeme. Možno, že keď už nebudeme mať čo piť, objednáme si striptérku obloženú sushi a potrebujeme ju niekde dať ľahnúť. Ja neviem už…
A pre mňa osobne je víťazom tohto pomyselného súboja TI4 a Eclipse …á, kde som to prestal v tej histórii? No, Jany usilovne študoval pravidlá, aby to nedal na “Jamaicu”, pekne nám to vysvetlil, aby nám to nepokazil. Tak usilovne až sa ospravedlňoval, že nevychytal aj nejaké nezrovnalosti v preklade. Long story short – sú také rasy a keď niektorá nazbiera za súboje a kontrolu území vo vesmírnej 4X stratégii 10 bodov, vyhráva. End of the story.
Mne osobne už od začiatku imponovala absencia technologickej matičnej dosky, ktorá je v Eclipse a ktorú sa kurva rýchlo musíte naučiť čítať, lebo vám ostatní vyžerú dobré technológie. Jasné – aj v TI4 má každá rasa nejaké všeobecné a nejaké unikátne vylepšenia lodí alebo akcií, ale orientuje sa v tom oveľa lepšie – asi ako keď hľadáte konkrétne jablko v debničke jabĺk, zatiaľ čo v technológiách Eclipsu hľadáte konkrétny mak v debničke maku :). V hre troch hráčov sme si každé kolo postupne rozobrali 6 z 8 dostupných akcií a tu je zakomponovaný prvok zaujímavých herných rozhodnutí – vyberáte podľa priority, ale zároveň, ak máte dostatok určitých žetónov, viete urobiť po protihráčovi slabšiu obdobu jeho akcie. Tieto špeciálne žetóny máte rozdelené do troch oblastí – flotila (limit lodí na hexe), stratégia (možnosť hrať slabšie odvary akcií súperov) a najmä taktika (aktivácia hexu, kde idete prevádzať vybrané akcie). Tu je opäť je veľmi zaujímavé vyberať si, ako ich tam každé kolo rozložiť podľa aktuálnych potrieb a situácie na mape.
Čiže postupne, ako to už v 4X stratégiách chodí, vylepšujete svoje schopnosti, budujete flotilu, expandujete do vesmíru, bijete konkurentov a využívate zdroje vami ovládaných planét. Tu sa dostávam k tretej veci, ktorá mi utkvela v pamäti po dvoch mesiacoch od zahrania hry a zároveň má spojitosť s diplomaciou a. k. a. asi najdiskutovanejšou odlišnosťou od hry Eclipse pri ich porovnávaní. Vplyv z planét viete na konci kola využiť na hlasovanie o dvoch kartách diplomacie, ktoré sú dvoch typov – jednorázové udalosti a dlhotrvajúce zákony. Podľa poradia čísla na karte akcie potom hráči hlasujú svojim vplyvom kariet planét buď za, alebo proti danej karte. A niektoré teda vedeli pekne zavariť, podľa okolností kľudne aj len jednému hráčovi a poriadne mu zaškodiť, nehovoriac o dlhotrvajúcich zákonoch. Takto došlo k jednej úsmevnej príhode, ktorá mi ale v konečnom dôsledku pomohla zrejme vyhrať hru – nikto z nás si nevšimol, že práve odhlasovaná karta diplomacie, ktorý mi za predošlú výpomoc pomohol získať, je zákon (nie jednorázová udalosť ako bola jeho) a získal som ju. Sekundu po odhlasovaní sa ho pýtam: Jany, ale to je permanentné, nie? Jany len: Uhm… 😀 Tak som sa vytešoval, lebo to bol fakt silný zákon a už ma mali v zuboch, lebo moja rasa mala od začiatku kopec aktivovaných vylepšení a ako prvý som ovládol stredový hex galaxie Mecatol Rex, ktorý dáva kontrolujúcemu hráčovi nezanedbateľné výhody (ktoré si už nepamätám), ale zároveň z vás robí terč pre ostatných (to si zas veľmi dobre pamätám).
Chalani však postupne a umnejšie ako ja zbrojili a bolo len otázkou času, či stihnem nahrabať dostatok bodov na odskočenie a prípadnú výhru, kým ma spakruky anihilujú :). Na obrázku vyššie je moja light highlight flotila a je jasné, že Jany alebo Martin ma čochvíľa rozprášia. Ak si dobre pamätám, tak ma načal Martin, ktorého oslabenie využil Jany a domrdal nás oboch, lebo ja som bol viac ako nemohúci a do konca hry som už len ustupoval, aby som sa vyhol absolútnemu vyhladeniu (obrázok dole, kde sa moji zelení už len zbabelo sťahujú do rohu galaxie).
Po 6 a pol hodinách sme šli spať a aj keď to nikto nevyslovil nahlas, bolo nám jasné, že som najbližšie k výhre, ak niečo extrémne neposeriem. Ráno sme to za 1 a pol hodinky dohrali a vraj som to vyhral systémom šprint na Mecatol – tragické boje – zbabelý únik a pomedzi to body za verejné aj skryté ciele. Konečne už viem, z ktorej hry si dizajnér Nexus Ops zobral túto skvelú mechaniku, kedy až tak nerozhoduje dominancia na mape, ale skôr plnenie cieľov a hlavne možnosť prekvapiť a vyhrať pri splnení tých skrytých. To je ďalší významný rozdiel od hry Eclipse, kde dominancia na mape hrala myslím väčšiu rolu, ale hlavne, tam nebol ten prvok skrytých cieľov, pre ktorý milujem Nexus Ops a. k. a. vyabstrahovaný TI.
A poďme teda k tomu porovnaniu a záveru, no berte ho s rezervou, predsa len sme TI4 hrali prvýkrát, hoc Eclipse máme nahraný viackrát a aj vo väčšom počte (4, 5 aj 6 hráčov). Napriek tomu si skrz aj nejakú tú hernú prax za 10 rokov dovolím tvrdiť, že tie hry sú natoľko odlišné, že ich kľudne môžete mať v zbierke obe. Kým v Eclipse je kladený dôraz na technológie a vylepšovanie lodí, ktoré zvádzajú masakrózne aj keď trošku dlhšie boje, v spojitosti s ekonomikou zdrojov, tak v TI4 sa mi zase páčia herné rozhodnutia pri výbere hlavných akcií a rozdeľovaní žetónov medzi tri sféry a hlavne systém bodovania hry s cieľmi (verejnými ale hlavne skrytými), boje sú slabšie ale zase kratšie. Čo sa týka objavovania, tam má u mňa navrch Eclipse. A čo teda tá najlepšia a najmasakróznejšia diplomacia, ktorá škatuľkuje Eclipse na ekonomické účtovníctvo? Popravde som ju vnímal ako nutné zlo na konci kola, ktoré ma bavilo asi najmenej, ale jedným dychom dodávam, že vo väčšom počte to s veľkou pravdepodobnosťou bude iné, zrejme lepšie a diplomacia hre dodá väčšiu šťavu. Predsa len hlasovať v trojici, keď mal Martin veľakrát v pi.., či ako to povedať a nechá nás s Janym sa pohádať nie je žiadne terno. A verím, že hráčom, ktorý majú herné hašterenia a dohody a zrady radi, to môže v Eclipse chýbať. Za mňa sú prvé dojmy také, že aj Eclipse aj TI4 má dôraz na niečo iné a rád si ich zahrám zase (v nejakom rozumnom počte väčšom ako tri a menšom ako päť).
PAX PAMIR (2. edícia)
Pred niekoľkými rokmi (cca 4 –5) som po Eklundovom Neanderthale hral jedenkrát Pax Renassaince a hlava mi išla vybuchnúť – vlastne som celú hru skoro ani nevedel, čo robím. Tak som na pár rokov nechal Paxy odpočívať v mieri. Len som cvične sprdol grafickú stránku hry Pax Porfiriana. Čas plynul a Rišo predal Martinovi dva Paxy – Pamir (1st edition) a Porfirianu. A zase ticho. A minulý rok sme objavili a rozbehali Pax Profirianu a u mňa sa stála absolútne najhranejšou hrou za minulý rok. No a už sa dostávam k Pamiru. Porfiriana sa mi páčila viac zasadením do pestrého Mexika a Afganistan ma nejak nelákal. Ale potom Cole Wehrle, spoluautor prvej edície Pax Pamir, vydal prepracovanú druhú edíciu a začal som sa namotávať. Preto keď konečne bola taká možnosť, chcel som si ju veľmi vyskúšať a Jany chtiac-nechtiac musel zahrať :). Pax Pamir – as he is played:
Pravidlá v skratke: hráči nehrajú za jednotlivé frakcie (Británia, Rusko, Afganistan), ale lokálnych afgánskych kmeňových vodcov, ktorí podľa situácie prejavujú veľmi vrtkavú vernosť jednému z impérií alebo vlastnému štátu. V hre je jedným z hlavných mechanizmov tableau building – postupne získavate do svojho klanu karty historických postáv, armád, miest či vybavenia, pričom vždy môžete vlastniť len neutrálne karty a/alebo karty patriace k vašej aktuálnej aliancii. Tu je jeden krásny mechanizmus, lebo akonáhle si kúpite kartu patriacu k inej mocnosti, musíte jej prisľúbiť vernosť, tzn. zmeniť si alianciu, ale hlavne odhodiť všetky karty predošlej aliancie. To som si povedal, že to teda nebudem chcieť robiť, ale keďže hráči sú limitovaní aj počtom kariet vo svojom klane (cca 5-6 podľa okolností), nie je taký problém to vymeniť a znova dobudovať, nakoľko nové karty vám umožnia meniť aj situáciu na mape, čo je druhý základná a zásadná vec v hre. Na krásnej a neobvyklej plátenej mapke (v deluxe verzii už mohla teda byť ručne vyšívaná, nie len tlačená, ale časy lacnej koloniálnej pracovnej sily sú už preč, takže #sestimsmiř) sa totiž odohrávajú boje armád v podobe opäť neopozeraných kvádrikov armád Afgáncov, Britov a Rusov, budovanie obchodných ciest a taktiež sa vám môže podariť v určitej konštalácii ovládať svojimi klanovými jednotkami aj nejaké to mesto v okolitých provinciách pohoria Pamir (Ahá, odtiaľ ten názov, že?). Hra sa, na rozdiel od rýchlej smrti v Porfiriane a podobných princípov v Pax Rennasaince či prvej edícii Pax Pamir, hrá na body. Stále sú v hre 4 karty dominancie, ktoré predstavujú príležitosť bodovať, resp. i rovno zvíťaziť a hru ukončiť, ale musíte sa veľmi snažiť, aby ste spustili tzv. rýchlu smrť odskočením od súperov o veľa bodov. Oveľa častejšie sa zrejme hra bude končiť až po vyhodnotení 4. karty dominancie, ktorá sa vyhodnocuje jednoducho ale kurva zaujímavo. Ak má totiž niektorá z mocností výraznú prevahu na mape, dostanú body len tí hráči, ktorí sú s ňou aktuálne v aliancii. Ak však k dominancii nedôjde, body získa ten hráč, ktorý má na mape a na kartách v tablách (svojich aj súperových) najviac zástupcov svojho klanu. A že sa tieto pomery môžu meniť aj jednou, dvomi zahranými kartami, na to sa môžete spoľahnúť!
Popísané princípy a mechaniky vytvárajú veľmi zaujímavú dynamiku meniacich sa pomerov na mape či v tablách jednotlivých hráčov. Ak si aj niekto kúpil dobré karty, stále je možnosť poslať mu tam svojho zveda a postupne mu kartu buď ovládnuť a pýtať rupie za jej využitie alebo v príhodnej chvíli ho jednoducho zniesť zo sveta dobre mierenou strelou z džezaily (lacná afgánska puška s dostrelom 450 m!) alebo dýkou v aorte. A keď sme pri peniazoch, tak ďalší skvelý prvok je uzavretá ekonomika, ktorá naozaj v tom období fungovala, pretavená do krásne jednoduchého a jednoducho krásneho obmedzenia – v hre je len obmedzený počet mincí (cca 5 na hráča, nepamätám presne) a ďalšie mince sa do obehu dostanú veľmi zriedka. V hre tak nastávajú situácie, kedy si z trhu kariet (stálica mechanizmov série Pax) nemôžete kúpiť nič iné, len karty s cenou 0, lebo súper drží na ruke 10 mincí. Ak by si však aj našetril a chce si kúpiť boom-bap-stickú bombastickú drahú kartu, ktorá práve prišla do hry, musí na každú lacnejšiu, ktorú preskočí, položiť jednu mincu, čo opäť jednak zatraktívni lacnejšie karty a rozprúdi cash flow. Geniálne!
Po skoro troch mesiacoch od zahrania si už priebeh hry veľmi nepamätám, takže to hrniem len útržkovito. Opatrný rozbeh, náhodne sme si všetci dali na začiatku, myslím, inú alianciu, ale na koniec sme zistili, že sme si to mali vyberať postupne. Nevadí. Čo si pamätám, tak Martin bol najzorientovanejší a aj najčastejšie menil aliancie. Podarilo sa mu aj obsadiť nejaké mestá, o čo som sa ja márne pokúšal skoro celú hru, aby som zistil, že mi to vlastne skoro vôbec netreba pre samotnú výhru. Martin mal extrémnu chuť likvidovať moje karty, ale furt obkolo zabudol, že mi nezabil Charlesa Massona (na fotke v strede dole), ktorý mal schopnosť odstránených klanových príslušníkov kumulovať na svojej karte (si predstavte taký dobre vyhulený shisha bar). Vďaka tomu sa mi aj podarilo pri prvej karte dominancie nahrabať body za najviac klanových príslušníkov a chvíľku som viedol (preto som v tejto fáze hry aj urobil toľko fotiek a potom, keď viedli ostatní, už žiadnu). Postupne sa na mapu dostávali ďalšie a ďalšie armády a obchodné cesty, Jany aj Martin získali body za dominanciu a predbehli ma. Záver bol pomerne nečakaný, kedy som si nevšimol, že mi stačí kúpiť poslednú kartu dominancie, ale skrz situáciu na mape som už nemal šancu a Jany si postrážil víťazstvo.
Aké sú teda v skratke prvé dojmy z druhej edície Pax Pamir? Hra je na Pax fakt veľmi prístupná – bol som pripravený na dlhšie a komplikovanejšie pravidlá, ale hrať sme začali po asi 20 minútach. Grafické (nielen komponenty ale aj napríklad krabica) a materiálové spracovanie je zážitkom. Samotné hranie je mechanicky jednoduché, ale pritom robíte setsakramentsky zaujímavé taktické rozhodnutia. Osvedčený tableau-iyäô building funguje, uzavretá ekonomika a preťahovanie na mape v spojení so zmenou aliancie vytvára peknú dynamiku a normálne sa to približuje takej neistote ako v Pax Porfiriane, že netušíte, či o pár ťahov budete mať na stole ešte nejaké karty, ktoré máte teraz, pričom tuto sa to deje vo významnej miere z vlastnej vôle pri zmene aliancie. Hoci ma hra po prvom zahraní nechytila zďaleka tak ako Pax Porfiriana, po dlhšej dobre a aj po vypočutí skvelého podcastu o tejto hre od Kostky jsou vrženy začínam mať ale pocit, že by som to mal v zbierke potrebovať. Popri už spomenutých kladoch aj preto, lebo informácie o 9000-ročnej bani na kýsi azuritový kameň či generálovi, ktorý si na vojenskú výpravu zobral dve ťavy cigár, sa inde ako v Pax Pamire tak pútavou formou nedozviete. A viete čo? Už ani ten Pax Rennasaince by som úplne nezatracoval…
PŘEDSTAV SI
Vyplňovač pred odjazdom a finálnou dezinfekciou kľučiek na záver mini-POPPLEGu. Ďakujem za odvoz a dve epické partie kamaráti!
#boardgametales 
Spätné upozornenie: Dojmy z POPPLEGu (07/2021) | #boardgametales