(kancelár – Pali, Okatí vyhnanci – Demo, Štvorrukí občania – Ftefan, Belostní vyhnanci– Lacike)
Do 5. veku vstúpil kancelár posilnený víťazstvom bez jediného výstrelu, kedy majstrovsky zvládol boj o trón. Za domovinu si vybral Nepriestupné pobrežie lemované čerstvo dostavaným opevnením a v Diskusnej sieni bol stále priestor na intrigy… ehm teda diskusie. A dostatok diskusií, či skôr monštrózny prebytok diskusií poznačil celý 5. vek, kde kancelárovi “pomáhali” Štvorrukí občania a pikle kuli Okatí a Belostní vyhnanci.
Obyvatelia Ríše v odľahlých končinách postupne objavili Pustinu aj staroveký Súdny dvor a kancelár si stále spokojne užíval titul prísažníka, lebo ovládal najviac oblastí v krajoch Ríše. V štvrtine 5. veku však Štvorrukí občania zahodili svoj občiansky status, vyhlásili sa za Štvorrukých vyhnancov a kancelár zrazu stál proti presile.
No a kde sa traja bijú, tam aj štvrtého úplne zamotajú do intríg nekonečných! Zapisovatelia znepriatelených klanov nestíhali pri vzniknuvších motaniciach nieto všetko spísať, ale ani nalievať atrament. Zo škrabopisov ich máločo dnes sa dá vytušiť o priebehu prekáračiek vtedajších. Preto len útržky tieto bez jasnejšieho kontextu uviesť možno. V jeden čas keď Štvorrukí aj Okatí vyhnanci mocné vízie na ovládnutie Ríše skrývali. Len čo Okatí, oplývajúci mnohými tajomstvami i tým najtemnejším, sa k víťazstvu s odhalenou víziou viery (vlastniť praporec najtemnejšieho tajomstva) priblížili, už Štvorrukí ponuku mocnú na známosť dali: “Hľa, tajomstvá naše nepoctivo nazhrabané! Hocikomu ponúkneme, kto len Okatých zastaviť vedieť bude a praporec najtemnejšieho tajomstva im scudzí! Aby vzbura, ľud náš (s)prostý, na našu stranu moc nekonečnú prikloniť mohla!”
I zrodili sa pakty nespravodlivé – Belostní vyhnanci, doteraz za nevinné stvory v krajoch Ríše považované, lachvatne tajomstvá schmatli i praporec najtemnejšieho tajomstva Okatým ulúpili.
Mädlili si štyri ruky svoje Štvorrukí, že Belostní vyhnanci robotu špinavú učinili a ich vízia vzbury (vlastniť praporec priazne ľudu) víťazná bude, no štedrosť predstieraná ihneď skrivodlivosťou voči nim samým potrestaná bola. Na Pustinách sa družiny belostné pustili do boja o Knihu záznamov, ktorú vodca Štvorrukých ubrániť nevedel, bo chvaty obranné jeho slabšie boli jak dve blankytné sôvä mladé z hniezda na zem vystrnadené! (double blank Ftefan, to fakt?)
A Belostní vyhnanci sa pustili do vyjednávania o moc s kancelárom samotným. Ten ich lámal s ponukou občianstva, bohapustým uplácaním ich chcel za spojenca Ríše získať. A to im stačilo :D. Za úplatok neznámej relikvie sa z otrhaných prešibaných vyhnancov stali belostní občania Ríše. A za tento status ich všetci na uliciach obdivovali opľúvali! No im aj všetkým ostatným intrigy a prekáračky prednejšie boli – praporce i reklikvie vzácne každú chvíľu ruky iné lakomými prstami mazľavili! Až na Žezlo moci – to si kancelár najviac chránil, lebo mu dávalo moc občanov vyháňať i prinavracať. I prosili belostní občania kancelára svojho o trošku priazne, aby im chriakle trasľavé prestali na papule prisychať. A kancelár sa spojencom novým zavďačiť chcel a priazeň daroval. Keď v tom…
… papľuhovia belostní občiansky sa tváriaci, vydieračov za ním poslali a že keď teda priazeň nemá, aby im Žezlo moci vydal! Ten, do chrbta dýkou bodnuvší, ani hláska zo seba nevydal a žezlo z ruky vydieračom pustiť musel. I v hlave myšlienka mu začala klíčiť, či on aj takýmto nactiutŕhačom má byť kancelárom a či radšej moc hocikomu inému len nie týmto belostným zradcom nepredá. No bez Žezla moci už viac nebol pánom týchto zámerov…
Vlna obracania sa vyhnancov na stranu Ríše bola zavŕšená, keď sa Okatí vyhnanci po porazení Štvorrukých pomocou Bojovej kultúry stali Okatými občanmi,na čo Štvorrukí zase využili Volebnú urnu a tiež sa stali Štvorrukými občanmi. Okatým sa však zakrátko podarilo nazhromaždiť najviac praporcov a relikvií, takže na konci 5. veku sa ich vodca stal ako následník novým kancelárom. Brilantné zakončenie intríg nekonečných!
#boardgametales 