(kancelár – Pali, Tajomní vyhnanci – Ftefan, Okatí vyhnanci – Demo)
Panovaniu v Ríši sa prašivý kancelár chopil s veľkým odhodlaním udržať si moc a zložil prísahu oddanosti (pre výhru si musel udržať Praporec najtemnejšieho tajomstva – PNT).
Do svojich služieb povolal nových radcov, ktorí mu zabezpečovali priazeň, obranné stratégie aj dostatok klebiet a pomocou Kúzelníckeho kódexu si poistil aj držbu najtemnejšieho tajomstva Ríše (odkúpil sám od seba PNT za veľký počet tajomstiev).
I keď klebety a motanice okolo PNT odrádzali tajomných vyhnancov či zmije Ríši nie úplne verných okatých občanov, stále si robili zálusk na jeho získanie vojenskou silou. No Kancelár na svojich cestách narazil na mocný artefakt – Veliteľskú čelenku, ktorú skúpil za prezradenie nejakých klebiet o menej významných šľachticoch, a kým mu na hlave svietila táto čelenka, relikvie ani praporce mu neprajníci nemohli uzurpovať už ani vojenskou silou. Okatým sa však podarilo naverbovať ohrdnutého kapitána, ktorý sa s vidinou zisku vzácnej čelenky pokúsil olúpiť samotného kancelára pri rannej prechádzke pláňami domoviny a – čuduj sa svete – podarilo sa mu to. Tak sa aspoň vodca Okatých občanov každé ráno pri pohľade do zrkadla na čelenku nad okom nepozvracal z toho, že v mestských stokách domoviny a smradľavých latrínach provincií splietal intrigy proti Ríši s vodcom Tajomných vyhnancov a poklonkoval sa len keď išlo o zásoby.
Tajomní vyhnanci začali biť bandu s dravými banditmi a šikovným obchodovaním nazhromaždili mnoho tajomstiev – rôzne zdroje hovoria až o 7 pekelne nepríjemných tajomstvách. Kancelár nebol však slepý a narastajúca hrozba ho prinútila hľadať na ňu odpoveď v okultizme. Rad za radom vypočúval obyvateľov provincií a okrem farby čižiem žoldnierskeho kapitána sa dozvedel aj o Starodávnom záväzku – mocnom rituále, po ktorom nedotknuté ostane len jedno tajomstvo každého rodu a najtemnejšie tajomstvo Ríše (očividne sú ostatné tajomstvá aspoň o kúsok menej temné). Hľadanie ho však vyčerpalo a tak už nemal síl vykonať tento rituál a tŕpol so stisnutým zadkom, či sa Tajomní vyhnanci nepokúsia o zisk jeho PNT, čím by ho obrali o titul vládcu. Nahromadenými tajomstvami domotaní Tajomní však okrem intríg proti Ríši pripravovali aj Spiknutie a akoby sa nevedeli rozhodnúť, akým spôsobom povalia kancelárovu moc a po večeroch sa v putikách pripití so smiechom na perách chvastali: “Máme toľko tajomstiev, že aj to najtemnejšie bude čochvíľa naše! Má azda kancelár moc jedným šmahom spáliť naše tajomstvá?! Che-che-che-che-ché!” Toto chvíľkové zaváhanie pozorným pri moci zabetónovaný a (na prsiach okatú zmiju chovajúci) kancelár však tvrdo a kruto potrestal – splnil Starodávny záväzok a (ako Herodes novorodencov) aj on vyhľadal v Ríši všetky tajomstvá a s výnimkou jedného, ktoré mali vodcovia v trenírkach, spálil všetky na popol.
To Tajomní nečakali ani v najtemnejších snoch! No kancelárov hnev sa obrátil aj proti neverným Okatým občanom a jednoznačne vyhranou bitkou si vzal späť aj Veliteľskú čelenku. Zdrvení nepriatelia ríše sa ešte zmohli na nekalé obchody s cieľom uzurpovať si moc nejakou víziou, ale nepodarilo sa im to. Ba dokonca si Okatí vstúpili do svedomia a chceli sa pridať k vyhnancom, no väzby na Ríšu boli prisilné a priazne primálo na to, aby sa im to podarilo. No a kancelár? Obdareného krásou čelenky, opojeného žezlom moci, avšak paralyzovaného paranojou straty PNT ho potom sem-tam zazreli v provinciách a odľahlých končinách ako s hŕstkou verných vyhľadáva opustené oblasti, kde ho nikto nebude môcť obrať o najtemnejšie tajomstvo. A aby sa už intrigy nesplietali v stokách a latrínach, dal v domovine, na hlave pochovaného obra postaviť Diskusnú sieň, kde by sa mali civilizovane a bez úskokov vydiskutovať všetky nezhody, aby nikto už nikoho – a hlavne jeho – nezradil. Len či-či-či…
#boardgametales 